LUCAS PERNY's BIOGRAPHY PAGE l BIOGRAFIA
"Čo je vlastne normálne? "  Lucas Perny
 


 

 


 

 

PhDr. Lukáš Perný, PhD. (* 26. októbra 1991 Nové Zámky) je slovenský spisovateľ, kulturológ, filozof a hudobník.

Pracuje ako literárny vedec, kulturológ a literárny a kultúrny historik v Slovenskom literárnom ústave Matice slovenskej. Je podpredsedom, členom predstavenstva a edičnej rady Spolku slovenských spisovateľov a členom Politologického odboru Matice slovenskej a vedeckým pracovníkom Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej.

Je autorom knihy Utopisti, vizionári sveta budúcnosti a knih o filozofii, umení a kultúre, a taktiež je autorom približne 150 článkov (esejí, štúdií, kritík, rozhovorov a recenzí).

Píše eseje, štúdie; hudobné, filmové, divadelné a iné umelecké kritiky; interpretácie filozofických a umeleckých diel pre Literárny týždenník, Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady, Nové Slovo, DAV DVA, !argument, Philosophica Critica, Studia Politica Slovaca, Acta Patristica, FILOSOFIJA. SOCIOLOGIJA, Academia Letters, Filosofický časopis, INLIBRI, Veci verejné, Orol tatranský, Posterus a ďalšie periodiká.

Výskumne sa orientuje na dejiny literatúry, dejiny kultúry, dejiny filozofie, filozofiu kultúry, sociálnu filozofiu, filozofiu dejín a kulturológiu.

Je autorom rozhovorov s celým radom významných osobností (Jan Keller, Michael Hauser, Richard Sťahel, Marek Hrubec, Rudolf Dupkala, Vladimír Manda, Ladislav Hohoš, Michal Macháček, Petr Kužel, Jozef Sipko, Cristian De Bravo Delorme, Ján Husár, Martina Lubyová, Alexandra Geschwandtnerová, Kristína Prekopová, Martina Pešáková, Lidka Žáková, Robert Žilík, Mária Žilíková-Mandáková, Ivana Matušková, Renáta Ryníková, Sylvia Juhászová, Peter Kubica, Eduard Chmelár, Martina Kvašňanská, Marcella Molnárová, Jozef Leikert, Ján Mičko, Martin Vlado, Marcel Páleš, Miroslav Pius, Zlata Matláková, Ľubo Olach a ďalší).

Ako hudobník nahral niekoľko sólových a hosťujúcich hudobných albumov a odohral cez 200 hudobných koncertov na Slovensku, ale aj v Českej republike (Praha, Tasov), Srbskej republike (Novi Sad) či v Maďarsku (Budapešť).

Vzdelanie a publikačná činnosť

Narodil sa roku 1991 v Nových Zámkoch. Absolvoval štúdium na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Nitre (odbore staviteľstvo so zameraním na záhradnú a krajinnú tvorbu) a od roku 2011 do roku 2014 bol študentom katedry kulturológie na FF UKF v Nitre, kde úspešne ukončil bakalárske štúdium v roku 2014.

Štúdium zakončil publikovaním monografie Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I., ktorú vydala Katedra kulturológe FF UKF v Nitre v spolupráci s Novým Slovom, MSD a inštitútom ASA v roku 2014 (publikáciu recenzovali doc. PhDr. Július Fuják, PhD. a PhDr. Ľuboš Blaha, PhD.).  Debutová monografia analyzuje problematiku významu progresívnej hudobnej kultúry a kontrakultúrnych hnutí na prelome 60. a 70. rokov, 20. storočia. Analyzuje filozofické a politické prúdy v kontrakultúrnych hnutiach a v umení so zameraním na hudobné žánre psychedelický rock a kraut-rock v rámci tzv. kontrakultúry. Téma je reflektovaná z viacerých interdisciplinárnych, kulturologických a filozoficko-estetických hľadísk – skúma vzájomné vzťahy a prieniky hudby, životného štýlu s filozofiou, resp. svetonázorom a politickými východiskami kontrakultúry daného obdobia. Odborná reflexia témy sa pohybuje od uchopenia kontrakultúrnych fenoménov vo všeobecnosti (kompletné zmapovanie kontrakultúrnej scény v rokoch 1967-1973 vo svete) až po jej konkrétne prejavy v tzv. kraut-rockovej subkultúre vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike.

Od roku 2014 do 2016 bol študentom magisterského stupňa kulturológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, aktívne písal pre časopisy a participoval na kultúrnych a umeleckých podujatiach.  Magisterské štúdium ukončil s rozsiahlou štúdiou predovšetkým o kultúrno-politickom odkaze Ladislav Novomeského. V roku 2017 vydáva nadväznú knihu Kultúrna revolúcia Laca Novomeského. Laco Novomeský o kultúre, umení a politike, ktorú do života uviedol spisovateľ Peter Jaroš. Monografia s názvom Kultúrna revolúcia Laca Novomeského s podtitulom Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike skúma dielo slovenského básnika, politika, novinára, kritika, komunistického intelektuála, spoluzakladateľa skupiny DAV a povereníka pre školstvo a osvetu (1945-1950) Ladislava Novomeského. Cieľom práce bolo ucelene opísať Novomeského koncept spoločenského rozmeru kultúry, vzdelávania, vedy, náboženstva a umenia v socializme a zachytiť ako sa vyvíjali a formovali jeho postoje ku kultúre. A to z rôznych hľadísk – filozofického, politického i estetického. Iným delením je hľadanie súvislostí v štyroch dimenziách - internacionálnom, slovanskom, československom a národnom - slovenskom. Integrálnym doplnkom je prehľad jeho postojov a interpretácie historických a súdobých osobností svetovej i domácej kultúry. V textoch sa premieta aj historický kontext Novomeského pôsobenia od 20. do 70. rokov 20. storočia a celá kapitola venovaná praktickému pôsobeniu v úlohe povereníka (1945-1950).

V roku 2018 vydáva tretiu monografiuVybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie. Knihu recenzujú Ladislav Hohoš, Ľuboš Blaha, Vladimír Manda a Dušan Deák. Úlohou knihy Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie je kriticky zmapovať, zosumarizovať a komparovať pomerne rozsiahlu škálu súčasných predstaviteľov anglo-americkej sociálnej filozofie. Hlavným cieľom práce nie je hĺbková analýza autorov, ale vecne, jasne a správne vystihnúť na pomerne obmedzenom priestore podstatu postojov, názorov, ako aj vzájomnú podmienenosť konceptov sledovaných autorov tak, aby daná práca mohla slúžiť nielen edukačným cieľom, ale aj ako podnet pre ďalšie možné analýzy, interpretácie a štúdie. Nakoľko v mnohých prípadoch ide o žijúcich autorov, kniha zostáva stále otvorená pre možné modifikácie ich názorov a postojov. Ako už názov napovedá, vybraní autori sú predstaviteľmi anglo-amerického diskurzu, ktorí významne ovplyvnili sociálno-politické myslenie 20. a 21. storočia. Práca je členená do troch samostatných kapitol. Úvod tvorí krátky exkurz do dejín sociálnej filozofie a jej členeniu. Vybrané boli tie smery, ktoré zodpovedajú svojím zameraním povahe sociálnej filozofie najmä tým, že venujú podstatnú pozornosť rôznym aspektom sociálneho života človeka, akými sú napríklad otázka spravodlivosti v jej rôznych aspektoch, problému rovnosti, slobode, odcudzeniu, spoločným etickým hodnotám, normám a pod. Vybraní autori pristupujú k daným témam z rôznych metodologických pozícií, a preto aj vidia vyššie nastolené problémy inou optikou. Analýza sociálne orientovaných konceptov bude okrem diferencií medzi jednotlivými autormi čiastočne skúmať a porovnávať ich názory s filozofmi, ktorí tvoria líniu filozofického myslenia, orientovanú predovšetkým na obhajobu slobodného trhu, a z toho plynúci postoj k sociálnym otázkam ako nutným dôsledkom realizácie slobodného trhu. Uvedenú líniu by bolo možné v danej súvislosti označiť za antisociálnu, reprezentovanú napríklad Hayekom alebo Nozickom. To, čo sa napríklad z pohľadu Rawlsa javí ako spravodlivosť, sa z pohľadu Nozicka javí ako nespravodlivosť, a z pohľadu Hayeka ako „fatamorgána – mirage“. Práca vychádza predovšetkým z analýzy pôvodných teoretických prác skúmaných autorov, ako aj zo sekundárnych teoretických zdrojov, predovšetkým z prác Ľuboša Blahu, Mareka Hrubca, Emila Višňovského, Ivana Buraja, Františka Novosáda, Ladislava Hohoša, a Ľubomíra Belása. Prvá časť, s názvom revízia liberalizmu, analyzuje predovšetkým deweyovskú142 líniu egalitárnych alebo sociálnych liberálov (Berlin, Rawls, Dworkin, Sen, Ackerman), ktorí revíziou liberalizmu otvorili dvere novému smeru, ktorý je analyzovaný v druhej kapitole – komunitarizmu (Taylor, MacIntyre, Sandel, Walzer), a ktorý vyvrcholil kritikou zľava (tretia časť práce), teda autormi inšpirovanými Marxom; neoutopistami a kritickou teóriou (Roemer, Peffer, C. A. Cohen, Wallerstein, Jameson a ďalší). Záver práce patrí štatistikám súčasného sveta a otázke, prečo sa v dnešnej dobe zaoberať sociálnou filozofiou.

V roku 2019 obhájil titul PhDr. s rigoróznou prácou Rousseau a filozofia dejín.

Od roku 2018 sa venuje téme utópie a utopizmu, je autorom doslovov k utopickým klasikám Nová Atlantída od Francisa Bacona a Slnečný štát od Tommasa Campanellu. Štúdium utópii a utopizmu sprevádza publikovanie článkov a napokon v roku 2020 knihy Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií a utopizmu. Knihu vydáva Matica slovenská, je nominovaná na titul Kniha PRAVDY 2020, a cenu Alexandra Matušku. Propagáciu knihy spravádzajú rozhovory (ihodnoty.sk, TV Ružinov) a recenzie (Luk, Slovenské národné noviny, Slovenské pohľady, Literárny týždenník, ihodnoty, DAV DVA, Philosophica Critica, Alternativy). Kniha sa skladá z troch častí: v prvej sa autor venuje definíciám utópie a utopizmu. Nasledujúca, najrozsiahlejšia kapitola analyzuje históriu utopizmu, porovnáva rôzne koncepty a myšlienky. V úvode má čitateľ možnosť získať vedomosti o prehistórii utopizmu a najstaršom výskyte utopického rovnostárstva v ľudských dejinách. Nasleduje antická a kresťanská tradícia utopizmu, ktorá vedie k vzniku utópie ako literárneho žánru na počiatku novoveku. Nasledujú opisy najdôležitejších moderných utópií a ich autorov (Thomas More, Tommaso Campanella, Francis Bacon), ale aj menej známych utópií na prelome 16. a 17. storočia. Nasleduje obdobie osvietenstva a teórie prírodného práva Mably, Rousseau, Morelly, Babuef a jakobíni. Najrozsiahlejšia časť je venovaná trom velikánom utopického socializmu: Saint-Simonovi, Fourierovi a Owenovi. Významnú časť diela autor venoval aj utopistom ako Étienne Cabet a Robert de Lamennais. Okrajovo sa kniha venuje aj nemeckej utópii a utopickým prvkom v dielach Kanta, Hegela, Bolzana, Weitlinga, s presahom do marxizmu. Novinkou v súčasnom výskume je utopizmus v slovanskom kontexte, ktorý sa zameriava predovšetkým na mesianizmus ako špecifickú formu filozofie dejín a praktických spoločenských aktivít národných buditeľov. Po epilógu k histórii nasleduje posledná, tretia kapitola, ktorá sa zaoberá utópiou a utopizmom v kontexte filozofického zdôvodnenia problémov 21. storočia.

V roku 2021 obhájil titul PhD. s dizertačnou prácou Idea spravodlivosti spoločnosti vo vybraných sociálnych utópiách a vydal ďalšiu knihu, tento krát v spolupráci s prof. Rudolfom Dupkalom - tretie vydanie monografie Štúrovci a Hegel.

Od júla 2021 absolvoval stáž Erazmus+ na Katedre filozofie Národohospodárskej fakulty Vysokej školy ekonomickej v Prahe.

Počas júla 2021 bol zvolený do predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a neskôr aj do edičnej rady.

Od marca 2022 pracuje ako vedecký pracovník v Matici slovenskej.

Hudba

Na bicie nástroje hrá od roku 2007, jeho učitelem byl otec, Mgr. Milan Perný starší. Jeho bratom je vedec, multiinštrumentalista a ľudový zabávač Ing. Milan Perný, PhD, ktorému nahral bicie na niekoľkých albumoch.

Od roku 2007 pôsobil s Jimim Ružičkom v blues-rockovej skupine Dilusion, taktiež s kapelami Krumplipapricash, The Waterfall, SPK, Elegant Emigrant a Fénix. Spolupracoval tiež s mnohými hudobníkmi (Patrik Szentiváni, Martin Štefánik, Matej Mikloš, Egon Dust, Peter Turay, Adam Magula, Janko Máj, Tomáš Kacuzez, Július Fujak, Marek Stupavský, Kofi, Michal Uličný, Andrej Danóczi, Kristina Prekopová, Tomáš Klimek, Vladislav Žemba, Jojo blue, DJ Stanley).

V roku 2009 vydal svoj sólový debut Psychedelic Winterland  a v roku 2011 autorské sólové pokračovanie s názvom Psychedelic Springland, ktoré sám nahral, mixoval a produkoval. Album je postavený výhradne na bicích nástrojoch a zvukových efektoch.

Singel Newborn vydal pod značkou Small Music Theatre Label. Na single spieva Michal Uličný (Bruno Benetton Free Band, King Shaolin), ktorý singel produkoval. Bol oficiálne odprezentováný v rádiu_FM a vydaný na internete. Od roku 2012 spolupracuje s Miloslavom Kollárom v experimentálnom projekte Lucas Perny & Miloslav Kollár (zmes ethno, drum and bass a žánru, ktorý sama skupina pomenovala ako drum'n'drone).

V roku 2012 vydali album Astral Gate a odohrali radu koncertov na Slovensku i v Česku. Odohrali koncert naživo v rádiu Bunker a Rádiu Devín - Slovenský rozhlas 3. V roku 2013 vydáva tretí sólový albumThe Rondel s pozitívnym ohlasom hudobnej kritiky, na ktorom hosťujú osobnosti slovenskej hudobnej scény (Julo Fujak, Peter Turay, Jojo blue, Miloslav Kollár). Album byl pokrstený na UV_festivale v Rohožníku a prezentovaný s rozhovorom v Rádiu_FM - Slovenský rozhlas 4. V roku 2013 odsúhlasil vydanie svojich nahrávok pod Creative Commons pre label Rádia Bunker.

V roku 2014 nahraldruhý multižánrový album s Miloslavom Kollárom,Theatrum Mundi. Album spája žánre ako sitar-drum and bass, folk, kraut-rock, 70s funk, sitar funk, medieval, world fusion, psychedelic rock, kosmische music a ancient music. Neskôr spolupracuje aj na sólových nahrávkach Miloslava Kollára.

V roku 2017 tvorí soundtrack k experimentálnemu filmu Zvuky z tohto sveta.

V roku 2021 založil s Tomášom Klimekom projekt VÍCHR_ZHOR.

Film, performance a rádio

Počas roku 2014 sa stal súčasťou filmu Kataríny Hlinčíkovej "Záhada Považského bula" o spisovateľovi Lukášovi Lukovi, kde hral sám seba. V rámci festivalu Divadelná Nitra 2014 spolupracoval s výtvarníkom Martinom Kochanom na intervencii do verejného priestoru Peniaze nie sú kapitál!. V roku 2014 taktiež odštartoval kariéru príležitostného 60's/70's DJ-a, ktorá začala na akciách Psychedelický Prvý máj a Yippie 60's 70's párty. Od jesene 2014 zakladá reláciu 60's 70's FREAKS_JAM, ktorú moderuje s DJ Bobom v radiu TLIS. Neskôr sa spolupodieľal na experimentálnom filme Zvuky z tohto sveta.

  • Ukážky z recenzí na autorove knihy

    „Autor sa pokúsil reflektovať dejiny utopizmu od Thomasa Mora po devätnáste storočie. Toto dielo predstavuje na Slovensku prvé komplexné spracovanie histórie pokusov, fantázií, ilúzií a – vo väčšej či menšej miere na vedeckom poznaní založených – predstáv priekopníkov sociálneho utopizmu a ich novších pokračovateľov. Text má charakter prehľadného súpisu podstatných názorov, koncepcií a významných osobností tvorcov. Samotným dejinám utopistických predstáv predchádza primerane rozsiahly metodologický úvod, v rámci ktorého sa stretneme s kategorizáciou jednotlivých typov utópií, ako aj s vyjasnením jednotlivých pojmov, relevantných voči tomuto výskumu. Prirodzeným zavŕšením tejto časti diela je periodizácia dejín utopizmu. V kapitole Slovanský utopizmus a mesianizmus sa autor venuje základným charakteristickým črtám utopických predstáv príslušníkov slovanských národov v starších i novších dobách. Čitateľ dokáže v kontexte komunitarizmu Slovanov lepšie pochopiť významy pojmov „mir“, „občina“, „artel“, pričom autor venoval pozornosť nielen ruskému utopizmu, ale aj formovaniu utopistických predstáv na území Slovenska.“ Knižná publikácia Lukáša Perného by mohla byť nielen spestrením našej súčasnej odbornej a vedeckej literatúry týkajúcej sa danej problematiky, ale v neposlednom rade aj hodnotným príspevkom k sebareflexívnemu chápaniu našich vlastných slovenských kultúrnych dejín.“
    – prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „Predložená monografia predstavuje prehľadné spracovanie dejín novovekého utopického myslenia. Tento zámer autor zvládol systematicky, v troch kapitolách. V úvodnej kapitole sa venuje vymedzeniu kategórií „utópia“ a „utopizmus“, jadro práce tvorí prehľad utopických koncepcií s dôrazom na novoveké utópie, tretia kapitola predstavuje filozofické zhrnutie a prezentuje tiež názory autora, ktorý sa nevyhýba kritickej argumentácii. Predložená práca je zaujímavá pre čitateľa aj priloženými ilustráciami a prehľadmi. V dnešnej dobe – s nadsázkou – dystopického prechodného obdoba, potreba utopického myslenia narastá. A nezáleží na tom, ak v horizonte súčasnosti sa situácia javí ako beznádejná, reálne predpoklady na radikálnu zmenu absentujú, veď odvrátiť dystopiu môže len nová utópia.“
    – doc. PhDr. Ladislav Hohoš, CSc., recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „Kniha poskytuje podrobný a odborně fundovaný vhled do dějin utopického myšlení, který čtenáře seznamuje se všemi relevantními proudy utopismu v jednotlivých epochách lidských dějin, včetně utopismu antického a středověkého. Kniha se zabývá různými přístupy a formami utopismu, a činí tak vyváženým způsobem s cílem rozpoznat a představit jejich nosné myšlenky i jejich limity. Setkáváme se tak s utopismem antickým, křesťanským, osvícenským, romantickým, socialistickým, a dokonce utopismem neoliberálním. Tato stěžejní část knihy je cenným přehledem dějin utopismu, který zahrnuje také proudy a myslitele, jejichž utopistické koncepce nejsou dostatečně známé. Kniha není pouze historických přehledem, neboť se zabývá také konceptuálními otázkami utopistického myšlení, které se dotýkají kategorizace utopií a klasifikace postojů vůči nim. Ve třetí části pak autor rozvíjí aktualizační úvahy o významu dějin utopismu pro současný svět v souvislosti s civilizačními a ekologickými hrozbami, jimž lidstvo dnes čelí. Kniha Lukáše Perného „Utopisti“ je v současné produkci společenskovědních knih tematicky ojedinělá. Zpracovává téma, o němž se začíná znovu diskutovat ve veřejném prostoru i na univerzitách, ale dosud tu chybí nová odborná publikace, z níž by tyto diskuse mohly čerpat historické znalostí a základní orientační body. Tato publikace chybí i v České republice. Vydání knihy Lukáše Perného bude mít význam pro širší veřejnost, vysokoškolské i středoškolské pedagogy, studenty a žáky, stejně jako pro politiky na Slovensku i v České republice.“
    – doc. Mgr. Michael Hauser, Ph.D., filozof, recenzent knihy

    „Lukáš Perný se úspěšně pokusil sepsat dějiny myšlení o tom, co se ještě neuskutečnilo. Mnozí věří, že nic takového ani nenastane. Buďme však optimisty a vzpomeňme na slova Oscara Wilda: Pokrok je jen uskutečňování utopií. Lukáši Pernému patří dík za to, že nám ukázal, jak potřební jsou právě dnes vizionáři světa budoucnosti.“
    – prof. MUDr. Michael Doubek, Ph.D., recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „Perného detailné rozpracovanie problematiky prehodnocuje zaužívané definície, ktoré sa spájajú s utópiou. Skutočnosť, že utópiu nemožno redukovať len na akési vysnívané miesto (ostrov, krajinu), či všeobecnú predstavu o lepšom svete dokumentujú dejiny utopizmu, ktorými sa podrobne zaoberá v druhej kapitole odbornej práce. V tejto časti opisuje najstaršie formy utopizmu, na ktoré nadväzuje antický, kresťanský a novoveký utopizmus. S ohľadom na jeho časovú líniu sa prirodzene zameriava na periódu, s ktorou sa spája vznik utopickej literatúry ako žánru. Tento časový úsek je spojený najmä s menami ako More, Campanella či Bacon. Nezaoberá sa pritom len opisom jednotlivých spisov, ale aj ideovými zdrojmi a dobovými problémami, ktoré vstupovali do ich tvorby.“
    – Marián Klenko pre Literárny týždenník, recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „Perného kniha po dlhej prestávke – autor uvádza, že od práce Milana Šimečku z r. 1963 sa téme dejín utopizmu na Slovensku prakticky nikto nevenoval – presvedčivo dokazuje, že pani Thatcherová sa (nielen) v tomto konštatovaní o budúcom vývoji mýlila. Utópie mali vždy pevné miesto v myslení a cítení ľudstva a posúvali spoločnosť dopredu. Veď, parafrázujúc autora, idey včerajška, ktoré sa vo svojej dobe javili neuskutočniteľnými utópiami, sa v modernej dobe stali realitou (telefón, ponorky, lietadlá, výťah, medzinárodný jazyk… Knihu Perný začína prehľadnou kategorizáciou utópií. Tu treba spomenúť, že v publikácii sa prepája vedecký a populárno-náučný, resp. pedagogický aspekt. Rozbory diel dopĺňajú prehľadné tabuľky a periodizácie, ktoré čitateľovi uľahčujú orientáciu na pojmovej a chronologickej mape. V nosnej časti knihy, ktorú predstavujú dejiny utopizmu od antiky po súčasnosť .“
    – Matej Barč pre DAV DVA, recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „Knihu Lukáša Perného Utopisti; vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií a utopizmu je pripomenutím, že na tejto zemi chodili ľudia, ktorí sa zamýšľali nad tým, ako prekonať nespravodlivosť, vykorisťovanie, zlo a spraviť spoločnosť humánnejšou a kultúrnejšou. Táto kniha je na slovenské pomery ojedinelá. Autor v tejto knihe pracuje s ohromným množstvom literatúry. V knihe prepája autor jednotlivé súvislosti filozofov, zo súčasnou dobou. Spomína autorov ako Tommaso Campanella, Thomas More, alebo François Marie Charles Fourier, Gabriel Mably, Robert Owen atď. Táto recenzia, ktorá je zároveň aj esejou, je vlastne zamyslením sa nad tým, v čom je utopické myslenie aktuálne aj v súčasnej dobe.“
    – Tomáš Daněk pre DAV DVA, recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „Práce je opravdu úctyhodná, tady v Česku nic podobného nemáme a hodně dlouho ani mít nebudem. Pokud najdu nějaký způsob, jak Vaši práci připomínat, určitě to udělám.“
    – prof. PhDr. Jan Keller, CSc. o knihe Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „ Autor je odborník na sociálnu a politickú filozofiu, filozofiu práva, dejiny utopizmu, dejiny ideí, filozofiu dejín a filozofiu kultúry. Predkladaná monografia predstavuje širokospektrálny prehľad utópie a utopizmu. Je určená najmä odbornej verejnosti z oblasti politológie, histórie, sociológie, filozofie, kulturológie, ako aj širokej verejnosti.“
    – Matej Mindár pre Slovenské národné noviny, recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „Kniha je písaná vynikajúcim štýlom, dobre sa číta. Je informatívna, obsahuje aj mnoho ilustrácií. Má encyklopedický charakter, človek sa k nej môže vrátiť vždy, keď si potrebuje overiť nejaký fakt alebo údaj o konkrétnom autorovi alebo diele. Taký praktický sprievodca svetom utópií.Na záver mi dovoľte ešte jeden osobný postreh – v dystopickom svete, v ktorom sme svedkami napĺňania stále horších a horších vízií, predstavuje kniha Lukáša Perného ostrov pozitívnej deviácie, ktorý vdýchne nádej na lepšie časy nejednému človeku sklamanému zo súčasnosti a obávajúceho sa budúcnosti. Per aspera ad astra.“
    – František Škvrnda, recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „Monografia L. Perného, UTOPISTI približuje čitateľovi rozsiahle dejiny utópie, od prehistorických počiatkov jej formovania, cez jej vrcholné novoveké obdobie až po 19. storočie. Práca je zakončená filozofickými úvahami o možnostiach utópie v súčasnom svete. Monografia vychádza v čase, kedy sa nie len naše slovenské a európske, ale aj svetové spoločenstvo dostáva do klbka neriešených a zauzlujúcich sa problémov ženúcich spoločnosť do krízy, teda do stavu, ktorý bol v minulosti živnou pôdou pre zrod utópií, spoločenských vízií lepšieho a spravodlivejšieho usporiadania spoločnosti.“
    – doc. PhDr. Vladimír Manda, CSc., recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „ Knihu som prečítal od začiatku až po koniec a môžem skonštatovať, že ide o jedinečný a veľmi vydarený pokus, ako slovenskému čitateľovi priblížiť raritný a vzácny filozofický žáner, akým je utopická literatúra. Publikácia má tvrdú väzbu, ktorá oproti iným knihám vyniká aj po kvalitatívnej, aj po estetickej stránke, čiže je vhodná aj pre bibliofilov (bohužiaľ, dnes je vydaných takto kvalitne len málo kníh). Čo sa týka obsahu publikácie, je rozdelený do troch hlavných častí. Autor v duchu precízneho historika približuje dejiny utopického myslenia chronologicky od antiky až po 19. storočie, pričom v epilógu sa venuje aj ďalšiemu možnému vývoju utopických trendov v budúcnosti. V duchu systematického filozofa sa v dvoch kratších kapitolách autor venuje aj problematike definovania a kategorizácií utópií a utopizmu, ako aj ich filozofickej analýze (obzvlášť zaujímavou pre mňa bola posledná časť knihy „Kritici utópie a liberálna utópia). Kniha je písaná vynikajúcim štýlom, dobre sa číta. Je informatívna, obsahuje aj mnoho ilustrácií. Má encyklopedický charakter, človek sa k nej môže vrátiť vždy, keď si potrebuje overiť nejaký fakt alebo údaj o konkrétnom autorovi alebo diele. Taký praktický sprievodca svetom utópií. Na záver mi dovoľte ešte jeden osobný postreh – v dystopickom svete, v ktorom sme svedkami napĺňania stále horších a horších vízií, predstavuje kniha Lukáša Perného ostrov pozitívnej deviácie, ktorý vdýchne nádej na lepšie časy nejednému človeku sklamanému zo súčasnosti a obávajúceho sa budúcnosti. Per aspera ad astra.“
    – František Škvrnda, recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    „Putování dějinami utopií“koncipované slovenským soci-álním filozofem, kulturologem a hudebníkem L. Perným vsouvislosti sjeho disertací. Knihu lze doporučit a je možné si hned na začátku postesknout –škoda, že neexistuje i Matice česká… Text je sepsán srozumitelně a přehledně, leč žádné snadné ani populárníčtení do vlaku to není. Nejde ani o materiál, který je možné zvládnout na jeden zátah. Což ostatně cíl představovaného titulu jistě není. Tento splňuje nároky na odbornou mono-grafii, včetně obsáhlého poznámkového aparátu, seznamu, resp. přesněji seznamů litera-tury (primární, sekundární, včetně dalších zdrojů), anglického Summaryi ruského Peзюme. Na úplném konci čtenář nalézá i výtah zrecenzních posudků….Text oživují četné re-produkce obrazů, maleb, rytin, fotografií zfilmů, podobizen autorů i jejich spisů a dal-ších výstupů, přítomné téměř na každé straně. Obdobně jako již zmiňované hojné citace a bohatý poznámkový aparát pod čarou….Utopistům má být společný optimismus, víra vnaplnění –alespoň částečné – jejich ideálu, o kterém psali vuměleckých textech, anebo ve formě konkrétních plánů na společenskou reformu. Mnohým znich se některé ideje podařilo aplikovat do praxe již za jejich života. Utopisté předpovídali vědeckotechnický pokrok (vynálezy, automatizaci výroby atd.) i pokrok sociální (namátkou stanovený pracovní čas, nejrůznější práva nebo spravedlivá odměna a pod.). Zasloužili se o reformy vmnoha a mnoha oblastech. … Utopie jsou „témou bez hraníc“(s. 11 anot. publ.), takže ani vpřípadě představované knihy nemůže jít o vyčerpávající a detailní zmapování úplně všech významných utopií autopistů. Trpělivý čtenář si však může odnést základní přehled týkající se dějin uto-pismu, autorů, jejich tvorby, filozofických koncepcí, ale i hnutí a komunit, pokoušející se ideály realizovat. Vsouvislosti se scénáři budoucího vývoje Perný píše: „Je otázkou, či ľudstvo dokáže zabrániť pri rýchlosti civilizačných zmien vlastnej skaze. Odpoveď na túto otázku vlastne podmieňuje opodstatnenosť tejto knihy. Utópie sa môžu stať odpoveďou pre krutosť budúcej reality. Utópia alebo zánik…“(s. 11 anot. publ.). Zmiňovány jsoutři scénáře: 1) Překonaní hypermoderní doby a ekonomického neoliberalismu na základě dialektických vnitřních rozporů, snastolením vyššíhomodelu společnosti. 2) Zánik civilizace díky vyčerpání zdrojů, znečištění životního prostředí a hrozby nukleární války. 3) Evoluce, „teda sociálna trans-formácia a reformy (tejto vízii verila väčšina utopistov)…“
    – Pavel Sirůček, recenzia na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti

    "Kniha pojímá (kontra)kulturu komplexně z hlediska politologie, filosofie, sociologie a pochopitelně estetiky. Kromě deskripce jednotlivých kapel se snaží o jejich zasazení do kontextu dobových reálií, zkoumá motivaci protagonistů a hledá spojitost mezi tehdejším rebelantským duchem doby a uměleckými výstupy, převážně hudebními, ale okrajově také filmovými, výtvarnými aj. Monografie je rozdělena na dvě hlavní části. První se zevrubně věnuje popisu filosoficko-politologických východisek, definování psychedelického rocku a okrajově i vlivu kontrakultury na další druhy umění a životní styl. Druhá část je analýzou kraut-rocku jako hudebního žánru a související scény, ve kterém autor rozplétá změť vztahů mezi kapelami jako jsou CAN, Amon Düül, Faust, Kraftwerk atd. Shrnuto a podtrženo, povinná četba pro každého nadšeného fanouška psychedelie, který chce znát i myšlenkové podhoubí a motivaci hudebníků. A jak sám autor poznamenává, římská jednička v názvu jsou „‚zadné vrátka‘ prípadného ďalšieho pokračovania (pre podrobnejšiu analýzu niektorých kontrakultúrnych fenoménov tohto jedinečného obdobia, ktoré sa už do predloženej knihy nezmestili).“ Takže se v budoucnu můžeme nejspíše těšit na další várku poznání, což je skvělá zpráva."
    MALECHA, M. RECENZE: Lukáš Perný: Kontrakultúra v kulturologickej perspektíve I. [[1]] [online]. Roč. 2014. Dostupné online.

    „Predkladaná práca je výsledkom a svedectvom dlhodobého skúmania autora danej problematiky kontrakultúry na prelome 60./70. rokov 20. storočia z rozmanitých uhlov. Autor je v problematike veľmi dobre a detailne zorientovaný po mnohých stránkach. Oceňujem tu však nielen zaangažovanosť, ale najmä snahu o čo najkomplexnejšie, teda i teoretické uchopenie fenoménov kontrakultúry v čo najširšom zábere a prieniku do nich. Ide tu o skutočné pochopenie ich podstatných atribútov, motivácií a zámerov, či posolstva z filozoficko-estetickej, sociálno-kulturologickej perspektívy, ako aj stopovaním a opisom jej konkrétnych podôb, podotýkam, že v celej Európe, v Severnej a Južnej Amerike. Hoci sa primárne zameriava na hudobnú kontrakultúru, neopomína i iné kultúrno-umelecké aktivity v tejto sfére (film, módu, organizačnú "infraštruktúru"), nejde mu však len o ich výpočet, ale súvzťažnosť s istým hľadaním, nachádzaním a zaujímaním alternatívnych svetonázorových, politických a životných postojov. Autor sa snaží postihnúť primárne hudobné kultúry psychedelickej vlny a nemeckého kraut-rocku, resp. jednotlivé štýlové a žánrové podoby v danom období, neraz vo vzájomnej prepojenosti. Práca v danom komplexnom uchopení je prvá svojho druhu na našej univerzite a môže poslúžiť ako cenný materiál skúmania kontrakultúry. Autor spracoval nesmierne množstvo pramenného i sekundárneho bibliografického charakteru, vrátane bohato zastúpenej zahraničnej literatúry. V práci sú zvolené vhodné metódy a postupy, od teoretickej reflexie všeobecnejších filozoficko-politologických a kulturologických východísk kontrakultúry, cez podrobnú histriograficko-estetickú deskripciu a interpretáciu jej prejavov v hudobnej kultúre – psychedelickom rocku a ťažiskovo kraut-rocku.“
    FUJAK, J.
    Predhovor doc. PhDr. Júliusa Fujaka, PhD. In PERNÝ, L. Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve. Katedra kulturologie Filozofická fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 84 s. 2014. ISBN 978-80-558-0677-8, s. 7

    „L. Perný napísal mimoriadne potrebnú knihu, ktorá môže významne obohatiť strnulé hodnotové diskusie na Slovensku, v ktorých naďalej cítiť zbytočne veľa predsudkov a provinčných komplexov, čo sa odzrkadľuje aj na hodnotení radikálnej západnej filozofie 60. a 70. rokov. Ide o teoreticky vyspelú, s vášňou písanú prácu, ktorá má silný informatívny, analytický i argumentačný potenciál. Práca je kvalitná a môže výrazne prispieť do ďalšieho štúdia subkultúry v línii, ktorú predoslali už britské kultúrne štúdie a iné diela sociálnej kritiky. Autor sa zodpovedne venoval aj filozofickému a politickému kontextu 60. a 70. rokov, opisuje vznik novej ľavice a inšpirácie, ktoré tento prúd získal od neomarxistických autorov či iných libertínskych ľavicových prúdov. Dôraz je celkom prirodzene kladený na frankfurtskú školu, najmä na generáciu nemeckých autorov, ktorí museli kvôli židovskému pôvodu emigrovať v časoch nacizmu do USA, kde potom vytvorili vplyvné diela o totalitnom charaktere modernej spoločnosti. v konzervatívnom a stále silne preideologizovanom prostredí strednej Európy je odvahou otvárať témy, ktoré v sebe nesú silne revolučné, libertínske a socialistické (novo-ľavicové) posolstvo. L. Perný sa nezľakol tejto výzvy a slovenskej čitateľskej obci ponúka alternatívny pohľad na kultúru, umenie, politiku a filozofiu. Všíma si dielo H. Marcusa a ďalších filozofických ikon novej ľavice a ponúka solídny odrazový mostík do kulturologickej analýzy, ktorá je predmetom jeho práce. Okrem filozofického kontextu si všíma aj kontext politický, pričom sa okrem iného koncentruje na nemeckého aktivistu Dutschkeho. L. Perný sa snaží zvýrazniť nemeckú „ideovú niť“, ktorej pečať nachádza v diele H. Marcusa. Ide o provokatívnu interpretáciu, ktorá však zapadá do autorovej línie. Rok 1968 a postmaterialistická revolúcia je v slovenskej politologickej literatúre málo skúmaná, a preto je text L. Perného niečím avantgardným, novátorským a revolučným. Pozitívnom textu je jeho radikálnosť a dynamika. Prepojenie s politikou a filozofiou je citeľné v celej práci a autor ponúka živé interdisciplinárne dielo, ktoré nielenže čitateľa/čitateľku informačne obohatí, ale zároveň ho/ju núti premýšľať a prehodnocovať svoje morálne horizonty. Kniha nie je písaná encyklopedicky, jej zámerom je niesť určité normatívne posolstvo. Knihu L. Perného úprimne vítam a dúfam, že odštartuje novú vlnu záujmu o hodnoty, ktoré v 60. a 70. rokoch v západnej spoločnosti viedli k revolučným premenám v kultúre a myslení.“
    BLAHA, L.
    Predhovor PhDr. Luboša Blahu, PhD. In PERNÝ, L. Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve. Katedra kulturologie Filozofická fakulta. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 84 s. 2014. ISBN 978-80-558-0677-8, s. 7

    Ukážky z recenzií na autorove hudobné albumy

    "Je neprehliadnuteľný svojím zjavom aj umením. Mladý muzikant s výzorom aristokrata našiel inšpiráciu v hnutí mods a v rukách kúzelnícky talent pre čarovanie s paličkami. Bubeník Lucas Perny má na konte zopár založených kapiel, niekoľko hudobných projektov, množstvo úspešných koncertov a spoločné i sólové albumy. Práve nedávno mu vyšlo CD s príznačným názvom The Rondel, ktorý je pre skladby albumu inšpirujúcim hudobno-výtvarným motívom." ČERNÁKOVÁ, Jana. Nový album inšpiroval magický rondel. Nitra: Petit Press. MY Nitrianske noviny.. 12.-18.8. 2013, čís. roč. 22, s. 32 s., s. 8. Dostupné online. ISSN 1335-4418

    "Na chodbách UKF v Nitre stretnete denne stovky študentov. Na väčšinu z nich, na ich tváre, výzor či hlasy však behom niekoľkých sekúnd zabudnete. Ak ale stretnete mladého bubeníka Lukáša Perného, ktorý na UKF študuje kulturológiu, jeho výzor a štýl sa vám okamžite vryje do pamäte na dlhú dobu. Jeho hudba, s ktorou sa snaží vzdorovať kultúre konzumu však vo vás zostane ešte dlhšie." BEKMATOV, Artur. Aj nekomerčná hudba sa má posúvať k masovým poslucháčom. Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Bratislava: TASR [online]. 15. 9. 2013. Dostupné online.

    "V kútiku duše som rátal s tým, že bubeník nebude mať problém debut prekonať. No ani počas uvažovania nad jeho budúcou tvorbou som netušil, ako blízko sú moje predstavy realite. Lucasova tvorba je na Slovensku výnimočná nápadmi, zasahujúcimi presne a s razanciou laserových striel. Údery po virbli, veľkom bubne a kopáku sú základom, aký u nás treba hľadať mikroskopom. Lucas ovláda techniku, ktorá mu umožňuje každý okamih meniť linku, melódiu, rytmus či motív. Jeho hra na tom-tomoch je lahôdkou, aká dokáže osviežiť nevídaným spôsobom. Zvuky hajtky a činelov dodávajú hudbe už len tú správnu príchuť. Výsledok je úchvatný. Album je z podstatnej časti preplnený fragmentmi. Kratučké skladby majú švih a energia z nich sála ako z halogénovej žiarovky. Ak by niekto premýšľal nad nudou, musím ho sklamať. Samozrejme, človek musí byť naladený na tú správnu vlnu a jeho vnímanie hudby nesmie končiť pri tom, čo sa za hudbu považuje vo všeobecnosti. Ako som spomínal v jednom zo svojich dávnejších príspevkov, pre mňa je Lucasova hudba formou niečoho, čo sa zrodilo v praveku, človek si to od prírody prisvojil, zdokonalil, no stále v ňom z tých čias čosi dodnes zostalo. No v jeho tvorbe má okrem toho miesto aj budúcnosť, stelesnená prvkami D°n°B, horúčkovitým pulzovaním kolies vlaku, ruchmi mesta, a pod. Umelec nezaspáva dobu, uvedomuje si, že byť progresívnym neznamená opakovať zaužívané postupy “progresívnych” kapiel.  Kto Lucasa pozná, vie, že nasáva veľmi veľa vplyvov. Negatívom je, že občas sa to premietne do rozháranosti, v budúcnosti by možno pomohlo skoncipovať kratší, no ucelenejší album. Bláznivé experimentovanie podporuje potemnelá atmosféra, ktorá zo skladieb sála priam ukážkovo. Čo dodať k názvom „Castle of Devils“, „Vampires“, „Night of the Demons“? Až detská radosť z hrania však určite prevažuje, priam vytŕča ako opustený lopúch na trávnatej lúke. Z toho vyplýva fakt, že pri všetkej tej rytmickej členitosti si Lucas dokáže nájsť i miesto pre melodiku, najviac sa to prejavuje v posledných skladbách. Ak takmer všade dominujú bicie, v nich nájdete aj zvuky pomocných nástrojov. Tu sa už Lucasovo umenie tak nevyníma, pretože hrá námety na známe skladby, ale celkovo to pôsobí neuveriteľne. Melódia z kultového filmu “Kapustová polievka” je síce už známym, no stále brilantným kusom vystrihnutým zo šarmantného francúzskeho prostredia, ku ktorému má Lucas “zatraceně” blízko (a nielen vďaka jeho náklonnosti k fenoménu Magma). Apropos, bubeník, hlásiaci sa k nevyčerpateľnej rockovej škole 70. rokov, dokáže v dnešných časoch obhájiť tézu, že ešte všeličo sa  dá v tomto žánri maličkými krôčikmi vymyslieť. Dôkazom je najdlhšia kompozícia „Ghosts from Hell in the Year 1972“, priam dýchajúca experimentálnym rockom z čias, keď bol zmienený štýl mladý, pekný, dlhovlasý a nekládol si žiadne obmedzenia. Lucas v nej rozhadzuje vlastné nápady, akoby išlo len o maličké kamienky štrku pri ceste. Skladba je povzbudením pre ďalších umelcov, že i takto nejako sa môže človek realizovať. Chlieb si za to nekúpi, ale postupným otupením hrán a pod vidinou finančného zárobku sa možno raz dopracuje k nahrávacej zmluve. Len tak na okraj, viem si predstaviť na regulárnej platni, samozrejme radikálne upravené, „Records Full Of Secrets“ či „Vampires“, pretože sú obohatené organom, resp. syntezátorovými zvukmi. Skoro by som zabudol na obal… Ten Lucasovi namaľovala Gabriela Halás dá sa povedať na mieru. Inšpirácia vlakmi patrí k výsadným znakom bubeníkovej tvorby, no spôsob stvárnenia je konečne po štyroch na skutočne vysokej úrovni. Výtvarníčka odviedla skvelú prácu hodnú ocenenia. Zhrňme si platňu po poriadku. Lucas Perný sa v pomerne mladom veku stáva šamanom. Nie morrisonovského, lež výlučne svojho vlastného typu. Rituálne bubnovanie a hudba, ktorá odmieta akékoľvek zaškatuľkovanie, sa vymyká „celoslovenským“ normám a nemienim sa pozastavovať nad tým, či niekto má alebo nemá odvahu vydať sa touto cestičkou. Toto nie je pravek, ale frustrujúce 21. storočie, kde si každá citlivá bytosť uvedomuje, že čosi s umením nie je v poriadku. Pravdou zostáva, že si už nič nedokážeme vymyslieť a uvedomuje si to aj Lucas. Preto experimentuje. Keďže na prvom albume predstavoval ešte nie tak vyzretú hudobnú osobnosť, teraz je jeho hra sebaistejšia. Na niektorých miestach sa dopúšťa omylov, dáva do toho príliš energie a niekedy to vyzerá až hrozivo, človek sa takému náporu nevie ubrániť. Brejk strieda prechod, o pár sekúnd je nalajnovaný iný motív, kadencia nápadov je nasekaná do nepríčetnosti a poslucháč si to buď užije alebo začne zívať. Môj prípad je ten prvý, ale neviem koľko ďalších si dokáže Lucas zabezpečiť takým prehusteným materiálom. Zrejme preto sú tu na odľahčenie zaradené posledné skladbičky, pri ktorých som si zgustol a možno by ich mohlo byť aj viac. A prípadne by som si vedel predstaviť aj v skladbách nejaké pomalšie, odľahčujúce momenty. Teraz si však uvedomujem, že na také niečo nemá Lucas spoluhráčov. Ľudí, ktorí by mu túto prácu uľahčili. Niečo sa možno aj črtalo, no osud je skrátka hrozná sviňa, nepozerá vľavo-vpravo, v jeden deň dáva, na druhý berie." DANKO, Marek. Psychedelická jar paličkami Lucasa Perného. Musicone.sk/Rock+ [online]. Roč. 8/2011, 9/2011. Dostupné online.

    "Album The Rondel nie je v žiadnom prípade určený bubeníkom či poslucháčom vyhľadávajúcim inštrumentálne exhibície. Blíži sa k regulárnym albumom, o ktoré by mali zavadiť hlavne fajnšmekri zbožňujúci všehochuť. Zatiaľ najlepší album, aký sa pod menom Lucas Perny objavil. Ešte bohatšia ako zoznam hostí je zmes žánrov, ktoré sa na platni v drobnučkých fragmentoch objavujú. Určite nesmieme zabudnúť na kraut rock, zeuhl, psychedelický rock, súčasnú vážnu hudbu, drum&bass, avantgardu, atď. Mne osobne však postačí škatuľka free rock, ktorá v podstate zahŕňa najširšie možné pole pôsobnosti, aké sa v rockovej hudbe dá obsiahnuť. Aby sa tvorba nášho nadšenca pre experimentovanie v budúcnosti mohla z technického hľadiska zlepšovať, potrebovala by lepšie štúdiové vybavenie, schopného producenta a ochotného vydavateľa."
    DANKO, Marek. The Rondel: Najlepší album, pod aký sa Lucas Perny podpísal. Hudba.sk [online]. 21.7.2013. Dostupné online.

    "Rondel je pomenovanie pre veľkú pravekú stavbu kruhovitového tvaru. Rondel je taktiež typ básne, alebo kotúčik slúžiaci ako polotovar na výrobu mince. V slovenskej hudbe, a zdá sa, že v budúcnosti nielen v nej, to bude predovšetkým dobrý a prelomový album mladého bubeníka Lucasa Perneho (Lukáša Perného). The Rondel je síce nahrávka perkusionistu, no výrazný priestor tu má melódia a harmónia. Sám Perny prispel jednoduchými klavírnymi partmi. Na pár minút bicie plnia tú starú zaužívanú „iba“ rytmickú funkciu, prestanú sa predvádzať a je dobré, že ukážu aj svoju pokojnú tvár spoluhráča. V hodinovom toku sú pomalšie a jednoduchšie pasáže dramaturgicky dobre zakomponované. Oveľa lepšie sa tak vníma Perneho perné bubnovanie, ktoré je na albume kvalitne zachytené. Popri skladbách so štandardnou minutážou, príde i na niekoľkosekundovú miniatúru Ritual, ktorou by pokojne mohol album končiť. Záverečná bodka však patrí šestnásťminútovej Instrumental Transcommunication."
    GONŠOR, J.: Recenzia: Lucas Perny - The Rondel. at Nový Populár - dvojmesačník o domácej scéne a hudobných nástrojoch. 60 s. Bratislava: Chrobák. Roč. IV. č. 4. 60 str. ISSN 1337-8015 s.8. Dostupné online.

    "Deska rozhodně není prototypem klasické bubenické sólovky. Většinou se nejedná o nonstop rytmickou masturbaci a předvádění. Pestrá paleta bicích nástrojů se totiž dokáže podřídit celku.. Celku, který je založen hlavně na elektronice, díky níž zní deska občas jako soundtrack k osmdesátkovému sci-fi filmu. The Rondel má ale spoustu tváří, obsahujících také psychedelické a ethno prvky. Vlastně každá skladba je svým způsobem jiná, za což může také angažmá mnohých hostů. Výsledkem je více než hodinový instrumentální atlas, který potěší hlavně zkušené cestovatele."
    Lucas Perný - The Rondel. Mikrorecenze.cz [online]. . Dostupné online.

    "VANGELIS se srazil se SKRILLEXEM a z auta je vyštípali ven DEPECHE MODE. Experimentální bubeník, perkusionista a aranžér ze Slovenska Lukáš Perný představuje své třetí album The Rondel. Deska se dá velmi těžko zaškatulkovat, přesto se o to pokusím. Hudba alba The Rondel se dá charakterizovat jako elektro - ethno – jazz – dubstep s velkým důrazem na bicí a perkusní nástroje. Sám Lukáš svou hudbu nazývá drum´n´ drone. Lukáš se nebojí experimentů a vytváří bohaté zvukové malby, které následné rozbíjí na jednotlivé zvuky a znova vše skládá dohromady v pestré mozaice zvuků. Deska je cele spojena dohromady v jeden zvukový monolit. Nelekejme se hned, že se jedná o hodinovou bubenickou onanii. Lucas podřídil svůj nástroj celku a podporuje svou hrou pozvané hosty. U bubeníků věc velmi nezvyklá. Díky tomuto postoji stvořil velmi působivou nahrávku, kterou ocení hlavně fajnšmekři a zvukový experimentátoři. Album na mě působí jako soundtrack k filmům. Při jeho poslechu na mě pokukoval třeba Scottův film BLADE RUNNER nebo historické velkofilmy. Pestrost desky je úžasná. Chvilku jste ve vesmíru a vzápětí se ocitáte na středověkém arabském tržišti a pak hned učiníte výlet do země snů na vlně klávesových ploch a perkusních nástrojů. Vůbec bych se nedivil, kdyby Lukáše oslovilo nějaké filmové nebo televizní studio aby napsal hudbu pro nějaký film. Celá deska volně plyne a jednotlivé skladby se přelévají od kosmických zvuků po ethno výlety na různé kontinenty. Závěr desky obstarává pořádné bubenické sólo, kde na rozloze dvaceti minut Lucas rozpoutá pořádný bubenický uragán a rozezní celou soupravu za doprovodu samplů a kosmických zvuků. The Rondel je deska barevná jako podzimní listí, ale také velmi náročná na vstřebání a rozhodně není na jeden poslech. Rozhodně doporučují všem, kteří hledají nějaké neotřelé avantgardní hudební dílo, které nutí posluchače k zamyšlení a rozboru hudby, kterou poslouchá. Pokud se nebojíte hudebních experimentů a nevadí Vám u hudby hloubat, neváhejte. Navíc celá deska je zdarma na youtube."
    HAVLÍČEK, J. Lucas Perny - The Rondel. Rockmag.cz [online]. . Dostupné online.

    "Kedysi boli vlastne štyria... Keby spolu vydržali dlhšie, hovorilo by sa o nich ako o štyroch artrockových mušketieroch v slovenskom vydaní. Lenže vzťahy a názory sa zvyknú meniť a to sa nevyhlo ani im. Teraz zostalo už len zdravé jadro - Lucas Perný a Miloslav Kollár. Obaja istým spôsobom trpia slabšou formou narcizmu. Ale ukážte mi hudobníka, ktorý túto diagnózu nemá. Lucas sa špecializuje na jediný typ hudobného nástroja - bicie. Nemá problém so žiadnou vecou, ktorá pripomína kotol a po ktorej sa dá udierať. Milo je multiinštrumentalista na pohľadanie a vyžíva sa v obyčajných i basových gitarách, flautách, píšťalkách, klávesoch, husliach, sitároch, a sem-tam si aj zaspieva. No, dosť markantný rozdiel. Spoločnými silami však vedia vytvoriť hudbu, ktorá sa nedá nikam zaradiť. Neviem presne ako ju tvoria, zrejme sa len akoby náhodou stretnú, zahrajú si, pojamujú, pokecajú, rozídu sa... Po čase sa kolo znovu zopakuje. A len tak, akosi mimochodom, vydajú CD album, ako keby sa nad nimi sivé mraky slovenského rockového neba vôbec nezaťahovali. Mraky sú na ich počínanie očividne prikrátke, pretože páni umelci objavili astrálnu bránu. Tou prešli počas komponovania do inej sféry, odkiaľ na Zem priniesli takmer 70 minút trvajúci hudobný denník, kde nájdete veru všeličo. Ich každodenným chlebom je psychedelický rock, pretože čím iným je Cuckoo Cock než svojráznou poctou The Doors? Svojráznou kvôli melódii píšťalky, dávajúcej spomenúť na korene našej ľudovej hudby. Tá je prítomná aj vo veľmi dlhej improvizácii Pocos Lotos, kde zaznejú variácie na ľudovku Po valasky od zeme alebo napr. i v Husľovom kľúči. Spevné motívy sa objavujú na viacerých miestach, čo s radosťou schvaľujem, pretože zvyšujú národný charakter nahrávky a zapamätateľnosť. Nájdete tu naozaj všetko - od antiky po súčasnosť. Pestrofarebnosť však môže škodiť. Narcizmus je fajn, pokiaľ ho vedia hudobníci správne a s citom kočíkovať po rozkvitnutom mestskom parku. To sa našej dvojke darí asi tak 50 na 50. Lucasov swingujúci spôsob hry na bicie je fenomenálny a nepochybujem o Milovej virtuozite. Problém je v tom, že nedokážu skomponovať skladby s hlavou a pätou. Ak áno, dopadne to ako v prípade Svätojánskej víly, kde si nevdojak spomenieme na legendy slovenského bigbítu 60. rokov, ale akosi mi nesedí Milov spev, štylizujúci sa do retro polohy. Ani text nie je z kategórie najlepších (chápem, je to recesia) a banálny popevok sa mení na dosť nevydarenú poctu slovenským klasikom. Zvyšok, ktorý predstavujú čisto inštrumentálne skladby, som počúval so zmiešanými pocitmi. Je to experiment, o tom niet pochýb, ale stále je to príliš ďaleko od logickej nadväznosti nápadov, na akú je zvyknutý povedzme fanúšik Mariána Vargu, Briana Ena či Franka Zappu. Je to stále len o improvizácii - mimochodom špičkovej - no stačí to? Podobných albumov vzniklo v psychedelickej ére kvantum, ale dodnes sa za klasiku považujú tie ľahšie prístupné a kompozične jasné. Tu sa výborné nápady topia v príboji energickej, no málo hovoriacej hudby. Horns of Jericho začína sľubne, ale neskôr skĺzne do únavného improvizovania, takže zážitok je len polovičný. Je tu strašne málo gitarových riffov, ktoré by dali skladbám základ a vytrvalým opakovaním by ich držali pokope. Za všetko hovorí jeden z Lucasových výrokov asi v tom zmysle, že ak by mal v správnej chvíli zapnuté nahrávacie zariadenie, dokázal by album nahrať za dve hodiny. Na Lucasovu tvorbu som si musel zvykať veľmi dlho, pretože tento avantgardný free-rockový prístup je ťažko stráviteľný. Preto odporúčam poslucháčom, aby aj tejto nahrávke dali čas. Za smerodajné by som považoval hľadanie strednej cesty medzi jednoduchými popevkami a divokými improvizáciami. Dlhý a dosť rozháraný materiál (aj keď šlo o zámer) mohla dvojica hudobníkov šikovne skrátiť do ucelenejšej podoby. Niekde tam by si mohli páni hudobníci nájsť svoje miesto a robiť skladby v štýle svojich vzorov z prelomu 60. a 70. rokov. Podotýkam skladby so zmysluplným obsahom. Raz im to určite vyjde." DANKO, Marek. Pištec znovu klope na astrálnu bránu (recenzia na CD Astral gate). Hudba.sk [online]. 8/2012. . Dostupné online.

    "Opísať inštrumentálnu hudbu by pre žiadneho kritika nemal byť problém. Ale v poslednej dobe mám pocit, že súčasné počínanie Lucasa Perného sa vymyká akýmkoľvek vyjadrovacím prostriedkom. Skoncentrovať na plochu púhych troch minút zvuky splašenej vlakovej súpravy, nezrozumiteľné vokály, parádny elektronický podklad a to celé zastrešiť bubnovaním po archaickej bicej zostave z roku Páně štýlom ešte archaickejším, na aký spomínajú už len najstarší pamätníci prelomu 60. a 70. rokov, to už si vyžaduje kumšt a nadanie skladateľa. A Perný dokazuje, že skladateľom je. Tentoraz na svoje eskapády nepotreboval 10-minútové stopáže (to si iste s radosťou nechal na svoje početné živé vystúpenia, kde je improvizácia umožnená prakticky bez obmedzenia), ale sústredil sa na zachytenie podstaty. Tá je v úzkom priestore ešte znásobená naliehavosťou a hlbokým precítením autora, ktorý sa najlepšie cíti práve v takejto polohe. Energia… tá je alfou i omegou celej Lucasovej kariéry. Prúdi odvšadiaľ. Spredu, zozadu, zhora, zdola, nepoľaví v nápore ani na sekundu. Perný reflektuje na súčasnosť a moderné trendy vynachádzavo, nie je dinosaurom, recyklujúcim staré spôsoby, uteká preč od toho, čo je dnes negatívne sprofanované ako “progresívny rock”, ktorý má do progresivity strašne ďaleko. Perný namiesto toho experimentuje, ponúka alternatívu asi ku všetkému, čo sa na súčasnej slovenskej scéne deje, je psychedelický a avantgardný zároveň. No hlavne je progresívny… bojím sa, že až priveľmi progresívny pre zaostalé konzumné publikum. Súčasný vývoj jeho kariéry však naznačuje, že by sa predsa len mohol presadiť a jeho snaha by teoreticky mohla nájsť pochopenie a uplatnenie. Aspoň medzi hŕstkou ľudí, ktorí sú naklonení alternatíve. Alternatíve zmysluplnej, neopočúvanej, sviežej a prínosnej. Takej, ktorá vytvára most, merajúci aspoň 50 rokov. 45 rokov späť, a 5-6 smerom vpred. Album podobný singlu “Newborn” by som prijal všetkými prstami, zmyslami i vlasmi. Na scéne by mohol spôsobiť malú búrku, sťahujúcu do svojich osídiel nejednu dušu, holdujúcu psychedelickým free-rockovým improvizáciám s nádychom nevšedných experimentov a šarmom jemnej avantgardy." DANKO, Marek. Znovuzrodenie Lucasa Perného. Musicone.sk [online]. Roč. 1/2012. Dostupné online.

    Napísali o ňom/interview/iné

  • Vychádzajú prvé slovenské dejiny utópií a utopizmu. Lukáš Perný vydáva v Matici slovenskej novú knihu. Hlavné správy [online]. 2020-08-05 [cit. 2020-08-06]. Dostupné online
  • Lukáš Perný v rozhovore pre HS o svojej novej knihe: „Chcem inšpirovať ľudí k tvorbe, k zamysleniu sa nad spoločnosťou a zmyslom našich životov". Hlavné správy [online]. 2020-08-15 [cit. 2020-08-15]. Dostupné online
  • Recenzie a ohlasy na knihu Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií a utopizmu:
    SIRŮČEK, Pavel: Poučení zdějin utopií jako obrana před liberální dystopií. In: Alternativy, časopis CSTS, 8/2020; KLENKO, Marián: Teória a dejiny utópií. In: Literárny týždenník, 31 – 32/2020; MINDÁR, Matej: Kde je hranica ideológie a utópie. In: Slovenské národné noviny, 37/2020; DOBROČ, Ivan: Lukáš Perný: Utopisti vizionári sveta budúcnosti (recenzia). In: Slovenské pohľady, 12/2020; MANDA, Vladimír: Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. Dejiny utópií a utopizmu. In: Philosophica Critica, ročník 6/2,2020, ISSN 1339-8970; KUBICA, Peter: Snívam, teda som...utopista. In: Ihodnoty.sk; DOUBEK, Michael: Sepsat dějiny toho, co ještě nebylo. In: LUK – Literatura, umění, kultura, Týdeník Unie českých spisovatelů, 40, ročník 7; BARČ, Matej: Matej Barč o knihe Utopisti, vizionári sveta budúcnosti. In: DAV DVA 9/2020; DANĚK, Tomáš: Recenzia knihy Lukáša Perného Utopisti; vizionári sveta budúcnosti, In: DAV DVA 8/2020; HAJKO, Dalimír, HOHOŠ, Ladislav, HAUSER, Michael: Utopisti; vizionári sveta budúcnosti. In: DAV DVA 8/2020
  • Recenze a ohlasy na knihu Vybrané kapitoly zo súčasnej angloamerickej sociálnej filozofii:
    HAJKO, Dalimír: Sedem viet o siedmich knihách. In: Slovenské pohľady. Roč. 4/2, 2019, s. 120-124; KLUKNAVSKÁ, Andrea: Mýty a Karl Marx. In: Míľniky práva v stredoeurópskom priestore, 2018; MELKUSOVÁ, Helena: Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie: liberalizmus, komunitarizmus, neomarxizmus. In: Studia Politica Slovaca, 1/XIII/2020; KLENKO, Marián: Kniha 2018: Vaše nominácie 13 – 26. In: Nové Slovo, 2018; GAJDOŠOVÁ-LADŇÁKOVÁ, Veronika: Social disparities and indigence. In: McGREEVY, Michael; RITA, Robert: CER Comparative European Research 2020: proceedings of the 14th Biannual CER Comparative European Research Conference. 1. vyd. Roč. 7. Londýn (Veľká Británia): SCI-EMCEE, 2020. ISBN 978-1-9993071-6-5
  • Recenzie a ohlasy na doslovy k Slnečnému štátu a Novej Atlantíde:
    FARKAŠOVÁ, Etela:´Základný spis európskej filozofie. In: Literárny týždenník 13 - 14/2019; ŠMIHULA, Daniel: Utópia Francisa Bacona. In: Právny obzor, č. 2, r. 103, 2020, s. 152, http://www.pravnyobzor.sk/index.php?id=po22020 a DAV DVA, https://davdva.sk/utopia-francisa-bacona/; FORGÁČ, Marcel: Baconov román o Bensaleme. In: Knižná revue 2019/05 https://www.litcentrum.sk/recenzia/baconov-roman-o-bensaleme
    KLENKO, Marián: Civitas Solis a jeho odkaz. In: Literárny týždenník 25 – 26, Roč. 32, 2020, ISSN 0862-5999; MINDÁR, Matej: Utópia z ostrova Taprobana v Indickom oceáne. In: Slovenské národné noviny, 35/2020; ŠMIHULA, Daniel: Campanella, T., Slnečný štát. Preklad: Katarína Karabová. Doslov: Lukáš Perný. In: Právny obzor 6/2020; JURÍKOVÁ, Erika: CAMPANELLA, Tommaso: Slnečný štát. Z latinčiny preložila Katarína Karabová. Doslov: Lukáš Perný. In: Viera a život, 5/2020
  • Kniha roka 2020: Martina Augustína nadchol Večný Palladio, architekta Bahnu knihy Eleny Ferrante. Pravda.sk [online]. 2020-12-09 [cit. 2020-12-11]. Dostupné online. (slovensky)
  • Mikloš a Perny zakladajú nový projekt inšpirovaný Collegium Musicum. Hudba.sk, topky.sk, reportaze.sk, MusicList.cz, news.sk [online]. Roč. 2011. Dostupné online.
  • ČERNÁKOVÁ, Jana. Nový album inšpiroval magický rondel. Nitra: Petit Press. MY Nitrianske noviny.. 12.-18.8. 2013, čís. roč. 22, s. 32 s., s. 8. Dostupné online. ISSN 1335-4418.
  • BEKMATOV, Artur. Aj nekomerčná hudba sa má posúvať k masovým poslucháčom. TASR [online]. 2013. Dostupné v archivu pořízeném z originálu
  • Lucas Perny at CSmusic. Csmusic.cz [online]. . Dostupné online.
  • DUPKALA, Rudolf; PERNÝ, Lukáš. Nedokončené je horšie ako nezačaté. In: Slovenské národné noviny, 34/2020 [online]. [cit. 2020-09-20]. Dostupné online
  • MALECHA, M. RECENZE: Lukáš Perný: Kontrakultúra v kulturologickej perspektíve I. [[1]] [online]. Roč. 2014. Dostupné online.
  • TAKÁČ, P. Zrodenie hudby z ducha tragédie. Nezávislí [online]. . Dostupné online.
  • Keď sa stretnú muzikanti (recenzia na CD „Ľudová veselica s Milanom Perným 1.“). Music-zone.eu [online]. . Dostupné online.
  • SEDLÁK, Martin. Nádejný slovenský bubeník Lucas Perný a jeho album Psychedelic Winterland. Musicone.sk [online]. Roč. 6/2009. Dostupné online.
  • BUDAI, Andrej. Rozhovor s hudobnou skupinou Krumplipapricash. Leviceonline.sk [online]. 05/2011. . Dostupné online.
  • DANKO, Marek. Psychedelická jar paličkami Lucasa Perného. Musicone.sk/Rock+ [online]. Roč. 8/2011, 9/2011. Dostupné online.
  • Lucas Perny vydáva experimentálny album Psychedelic Springland zadarmo. Hudba.sk [online]. Roč. 11/2011. Dostupné online.
  • BUDAI, Andrej. Sólový bubeník Lucas Perny vydal nový singel Newborn (rozhovor). Leviceonline.sk [online]. 12/2011. . Dostupné online.
  • DANKO, Marek. Znovuzrodenie Lucasa Perného. Musicone.sk [online]. Roč. 1/2012. Dostupné online.
  • ŠEDIVÁ, Bibiana: POHODA_FM at Radio_FM, Slovak Radio - 4. Bratislava. 27. 12. 2011 Online at http://www.mixcloud.com/radiofm/pohoda_fm-27122011/ 27 min
  • BUDAI, Andrej. Projekt intuitívnej hudby Lucas Perny and Miloslav Kollár. Leviceonline.sk [online]. 6/2012. . Dostupné online.
  • DANKO, Marek. Pištec znovu klope na astrálnu bránu (recenzia na CD Astral gate). Hudba.sk [online]. 8/2012. . Dostupné online.
  • LUZAK, J., BURICVÁ, R. (moderátori): Rozhovor a koncert : Lucas Perny a Miloslav Kollár (16.7.2012) v Rádiu Bunker at http://www.godot.sk/pages/perny_kollar
  • TURČAN, M., TKÁČIKOVÁ, Z. (moderátori), GRANKO, T., TKÁČIKOVÁ, Z. (dramaturgia): 21# Tvorba v priamom prenose s Ondrejom Štefánikom, Lucasom Pernym a Miloslavom Kollárom, Tomášom Klepochom at Rádio Devín - Slovenský rozhlas 3. Bratislava. 2013 at http://213.215.116.181:8001/devin/2013-09-20/971-Vecer_na_temu-19-00.mp3
  • TURČAN, M. (dramaturg), TKÁČIKOVÁ, Z. (moderátor, dramaturg): 31# Záhrada: Novodobí spasitelia at Rádio Devín - Slovenský rozhlas 3. Bratislava. 2014 at http://web.archive.org/web/20140314031004/http://213.215.116.181:8001/devin/2014-03-03/-Zahrada-22-00.mp3 a https://www.youtube.com/watch?v=DCBRdUGAorE
  • DANKO, Marek. The Rondel: Najlepší album, pod aký sa Lucas Perny podpísal. Hudba.sk [online]. 21.7.2013. Dostupné online.
  • BUDAI, Buday. Lucas Perny predstavuje The Rondel + video. Nitraonline.sk [online]. 6/2013. . Dostupné online.
  • GONŠOR, J.: Recenzia: Lucas Perny – The Rondel. at Nový Populár – dvojmesačník o domácej scéne a hudobných nástrojoch. 60 s. Bratislava: Chrobák. Roč. IV. č. 4. 60 str. ISSN 1337-8015 s.8. Dostupné online. Archivováno 31. 1. 2016 na Wayback Machine
  • Lucas Perný - The Rondel. Mikrorecenze.cz [online]. . Dostupné online.
  • HAVLÍČEK, J. Lucas Perny – The Rondel. Rockmag.cz Archivováno 1. 2. 2016 na Wayback Machine
  • SVORENCIKOVA, Veronika: Lucas Perny - The Rondel - D2_FM at Radio_FM, Slovak Radio - 4. Bratislava. 25. 8. 2013. Online at http://www.mixcloud.com/radiofm/d2_fm-2582013/ M and http://www.rtvs.sk/radio/relacie/detail/d2-fm/archiv?date=25.08.2013 32 min. 28 s.
  • Label Radia Bunker. http://freemusicarchive.org/label/Radio_Bunker/
  • Experimentálne duo Lucas Perný a Miloslav Kollár pripravuje nový album. Hudba.sk [online]. 08/2014. . Dostupné online.
  • Experimentátori Perný & Kollár zatracujú vojnu a miešajú drum&bass s Indiou. Hudba.sk [online]. 10/2014. . Dostupné online.
  • Pokuta 30€ za bubon a píšťalu na Kontraplese. Music-zone.eu [online]. 15.1.2013. Dostupné online.
  • KOLÁRIK, Erik: Mafián, štetka, gorila - účastníci Plesu v opeře si vypočuli všeličo at Plus 7 Dní 17.1.2013 (report z Kontraplesu aj o hudobníkoch Perný & Kollár). Dostupné online.
  • MUZIKA, M. Bubenícka šou na Kamennom námestí at Music-zone.eu 14.9.2013. Dostupné online. Leto s námestím - otvárame sezónu na Kamennom námestí
  • Perný & Kollár krstil džemom. Music-zone.eu [online]. 11.10.2012. Dostupné online.
  • Perný & Kollár hráli v trnavskej synagóge pre Raviho Shankara. Music-zone.eu [online]. Roč. 12/2012. Dostupné online.
  • VIDANOVÁ Lucia: Projekt Sokolovňa LIVE odštartoval Hex a Perny & Kollar (report) at Ludia pre Malacky 12/2012
  • Drum’n'drone koncert Lucas Perny & Miloslav Kollár v UTA-UKF. Ilustrace Pavol Horváth, Bc. Občas Nečas [online]. Roč. 10/2012. Dostupné online.
  • BÚGEL, Rastislav: Koncert alternatívnej hudby: Ukončenie univerzitných dní nie je len majáles at Nitra24, 9.5.2013. Dostupné online.
  • KOLEKTÍV AUTOROV: Duo Perny & Kollar v UTA at SME, Petit Press, 6.5.2013, http://nitra.sme.sk/c/6784621/duo-kollar-perny-v-uta.html
  • Peter Turay a Lucas Perny vydávajú experimentálny singel Afternoon Connection. Hudba.sk [online]. 3.7.2013. Dostupné online.
  • Krumplipapricash sa vydali vesmírnou loďou k prstencom Jupitera. Music-zone.eu [online]. 27.9.2013. Dostupné online.
  • BÁKOŠOVÁ, Mária : "Interview so skupinou Dilusion",  Blog SME, Marec 2009
  • GERČÁK, František :  Rozhovor s Lukášom Perným", Denník SME, Apríl 2008
  • VIDANOVÁ Lucia : Report : Projekt Sokolovňa LIVE odštartoval Hex a Perny & Kollar at Ludia pre Malacky 12/2012
  • Ukážka z ohlasov a citácií doma a v zahraničí

    citácia v knihe A History of Slovak Economic Thought od profesora Júliusa Horvátha z Central European University,

    citácia v dizertačnej práci umelkyne Megan Bickel z Univerzity Louisville,

    citácia v práci Jána Bureša Analele UniversităŃii din Craiova a taktiež v práci pre časopis Politické vedy,

    citácia v práci V. Ledňákovej Gajdošovej (International Scientific Conference for Ph.D. students of EU countries, Londýn),

    citácia v článku časopisu Litovskej akadémie vied, citácia v štúdii A. Kluknavskej (Právnická fakulta UK),

    citácia v štúdii A. PALSCÓ publikovanej Gréckokatolíckou teologickou fakultou PÚ,

    citácia v recenzii J. Sivičekovej (SAV),

    citácia v štúdii A. Jaškovej a A. Sabolovej Fabiánovej,

    citácia na talianskej Wikipédii pri hesle Ondreja Cabana a maďarskej Wikipédii pri heslách Utópia a Nagycétény, na anglickej Wikipédii pri heslách Communitarism, Laco Novomeský, The Weight of Chains a iné,

    citácia v bakalárskej práci Z. Smažíkovej

    citácia v bakalárskej práci J. Černej,

    citácia v bakalárskej práci M Batelkovej,

    odkaz v článkoch Slovander a hradiska.sk

    citácia v Slovníku divadelných kritikov a publicistov (M. Daubravová, heslo Novomeský),

    citácia v článku The History and Philosophy of Communitarianism,

    citácia v knihe Antiglobalista (L. Blaha) a zborníku The Central European Left and Europe –Beyond Liberalism,

    citácia v článku prof. Sirůčka,

    citácia v článku J. Merhaunta,

    uvedenie v osnovách na Vysokej škole ekonomickej (kniha Utopisti), Prešovskej univerzite (kniha Štúrovci a Hegel) a na Ukrajine,

    odkaz na hudobnú tvorbu v diplomovej práci A. Kvasničku (Masarykova univerzita),

    odkaz na divadelné recenzie vo výročnej správe Divadelnej fakulty VŠMU,

    heslo v Hudobnom slovníku.

    Diskografia (pokračujte na stránku diskografie)

    solo works

    The Rondel, 2013
    Newborn, 2011 (Last.fm, Soundcloud, Discogs, Youtube, Myspace, rádio_FM archív)
    Psychedelic Springland, 2011 (released at Last.fm, hudba.sk, railman.szm.sk)
    Psychedelic Winterland, 2009 (
    released at Last.fm, mkmb.sk, hudba.sk, and Myspace)
    EP Drum Solos, 2007  (
    released at Last.fm, hudba.sk, and Myspace)

    with bands/artists
    Lucas Perný & Miloslav Kollár - Theatrum Mundi, 2014
    Lucas Perný & Miloslav Kollár - Astral Gate, 2012
    Lucas Perný & Miloslav Kollár -
    Afternoon dreams / Drum’n’Drone, 2012
    Braňo Hargaš, Majlo Štefánik, Lucas Perny - Australia Live In Kursalon, 2011
    Mikloš & Perný - EP Revolution No. 1, 2011
    Stefanik, Perny & Kollár - Live At Club Of Artists, 2010
    Stefanik, Perny & Kollár - Channeling Of Lady Elizabeth Báthory, 2010
    Dilusion - Live at rehearsal and concert, 2009 (released at Last.fm, hudba.sk)
    The Waterfall - Demo, 2008

    ©  Lucas Perný, 2004 - 2022  l home