LUCAS PERNY's
BIOGRAPHY PAGE l BIOGRAFIA"Čo je vlastne normálne? " Lucas Perny
|
LUCAS PERNY's
BIOGRAPHY PAGE l BIOGRAFIA "Čo je vlastne normálne? " Lucas Perny
|
|
PhDr. Lukáš Perný (*
26. októbra
1991
Nové Zámky) je slovenský
spisovateľ, kulturológ,
sociálny filozof a hudobník.
Narodil sa roku 1991 v Nových Zámkoch. Absolvoval štúdium na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Nitre (odbore staviteľstvo so zameraním na záhradnú a krajinnú tvorbu) a od roku 2011 do roku 2014 bol študentom katedry kulturológie na FF UKF v Nitre, kde úspešne ukončil bakalárske štúdium v roku 2014. Štúdium zakončil publikovaním monografie Hudobná kontrakultúra na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia v kulturologickej perspektíve I., ktorú vydala Katedra kulturológe FF UKF v Nitre v spolupráci s Novým Slovom, MSD a inštitútom ASA v roku 2014 (publikáciu recenzovali doc. PhDr. Július Fuják, PhD. a PhDr. Ľuboš Blaha, PhD.). Od roku 2014 do 2016 bol študentom magisterského stupňa kulturológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, aktívne písal pre Nové Slovo, ZEM & VEK, DAV DVA a participoval na kultúrnych a umeleckých podujatiach. Magisterské štúdium ukončil s rozsiahlou štúdiou predovšetkým o kultúrno-politickom odkaze Ladislav Novomeského. V roku 2017 vydáva nadväznú knihu Laco Novomeský a kultúrna revolúcia, ktorú do života uviedol spisovateľ Peter Jaroš. V roku 2018 vydáva tretiu monografiu Vybrané kapitoly zo súčasnej anglo-americkej sociálnej filozofie. Knihu recenzujú Ladislav Hohoš, Ľuboš Blaha, Vladimír Manda a Dušan Deák. Od roku 2018 sa venuje téme utópie a utopizmu. Vydávan na túto tému aj vedecko-popularizačné články na stránkach DAV DVA. Píše hudobné, filmové, divadelné a iné umelecké kritiky; interpretácie filozofických diel či filozofické eseje s cieľom spopularizovať humanitné vedy a ich zmysel v súčasnej spoločnosti. Na svojom blogu a sociálnych sieťach publikoval básne, ktoré čakajú na oficiálne publikovanie.
Počas roku
2014 sa stal súčasťou
filmu Kataríny
Hlinčíkovej "Záhada
Považského bula" o
spisovateľovi Lukášovi
Lukovi, kde hral sám seba. V
rámci festivalu Divadelná
Nitra 2014 spolupracoval s
výtvarníkom Martinom
Kochanom na intervencii
do verejného priestoru
Peniaze nie sú kapitál!.
V roku 2014 taktiež
odštartoval kariéru
príležitostného 60's/70's
DJ-a, ktorá začala na
akciách Psychedelický
Prvý máj a Yippie 60's 70's
párty. Od jesene 2014
zakladá reláciu 60's 70's
FREAKS_JAM, ktorú
moderuje s DJ Bobom v
radiu
TLIS.
Taktiež aktívne pôsobí v
hnutí aktivistov
Bratislava: European Youth
Capital City 2018. Koncom
roka vystúpil v rámci
vedeckého cyklu Culturologos
na FF UKF s témou
kontrakultúry 60's 70's pri
príležitosti vydania knihy.
Pravidelne sa zúčastňuje
vedeckých koferencií. Na bicie nástroje hrá od roku 2007, jeho učitelem byl otec, Mgr. Milan Perný starší.[6] Jeho bratom je vedec, multiinštrumentalista a ľudový zabávač Ing. Milan Perný, PhD, ktorému nahral bicie na prvých dvoch albumoch.[9] V roku 2009 vydal svoj sólový debut Psychedelic Winterland [10] a v roku 2011 autorské sólové pokračovanie s názvom Psychedelic Springland[11], ktoré sám nahral, mixoval a produkoval.[12] Singel Newborn vydal pod značkou Small Music Theatre Label.[13][14] Na single spieva Michal Uličný (Bruno Benetton Free Band, King Shaolin), ktorý singel produkoval. Bol oficiálne odprezentováný v rádiu_FM[15] a vydaný na internete. Od roku 2012 spolupracuje s Miloslavom Kollárom v experimentálnom projekte Lucas Perny & Miloslav Kollár (zmes ethno, drum and bass a žánru, ktorý sama skupina pomenovala ako drum'n'drone).[16] V roku 2012 vydali album Astral Gate[17] a odohrali radu koncertov na Slovensku i v Česku. Odohrali koncert naživo v rádiu Bunker[18] a Rádiu Devín - Slovenský rozhlas 3.[19][20] V roku 2013 vydáva tretí sólový albumThe Rondel s pozitívnym ohlasom hudobnej kritiky,[21][22][23][24][25] na ktorom hosťujú osobnosti slovenskej hudobnej scény (Julo Fujak, Peter Turay, Jojo blue, Miloslav Kollár). Album byl pokrstený na UV_festivale v Rohožníku a prezentovaný s rozhovorom v Rádiu_FM - Slovenský rozhlas 4.[26] V roku 2013 odsúhlasil vydanie svojich nahrávok pod Creative Commons pre label Rádia Bunker.[27] V roku 2014 nahral[28] druhý multižánrový album s Miloslavom Kollárom, Theatrum Mundi.[29] Počas roka 2014 nadviazal spoluprácu s bubeník Adamom Faunom Magulom, gitaristom Jankom Májom, klávesovým hráčom Tomášom Kacurezom, speváčkou Kristínou Prekopovou a najmä kabaretným performerom Egonom Dustom, ktorému zahosťoval na album Kabaret život. V minulosti spolupracoval s projektom SPKK (Štefánik, Perný & Perný), sólovo s Majlom Štefánikom (počas leta 2009), Matej Mikloš (jednorázový projekt v štýle Collegium Musicum, vydali malé EP so skladbou Ulica plná plášťov do dažďa v lete 2011 ), Braňom Hargašom (etnický živý album Austrália Live In Kursalon), Jimi Ružička (kapela Dilusion), Dj Stanley, Herny, Peter Turay, Michal Čamaj, Jojo blue, Ján Petrovič, Filip Prosňák, Vladislav Žemba a ďalšími. Hral v kapelách Jimi & Lucas Blues Duo (2007, cover verzie Jimi Hendrix Experience a bluesové improvizácie), Dilusion (máj 2009 - 2010, hard rocková formácia), SPKK (2010-2011, world, dnb, psychedelic, vydala dva albumy Live At Club Of Artists a Channeling Of Lady Elizabeth Bathory, oba v roku 2010) a Krumplipapricash (psychedelická rocková skupiny pôsobiaca od roku 2009, vydala niekoľko EP a albumov ako Anthology Of Rainbow Fountains, The Big Oscilator, Rotten Krumplipapricash). V roku 2016 obnovil skupinu Dilusion. Napísali o ňom/interview/inéUkážky z recenzií na knihy a hudobné albumy "Je neprehliadnuteľný svojím zjavom aj umením. Mladý muzikant s výzorom aristokrata našiel inšpiráciu v hnutí mods a v rukách kúzelnícky talent pre čarovanie s paličkami. Bubeník Lucas Perny má na konte zopár založených kapiel, niekoľko hudobných projektov, množstvo úspešných koncertov a spoločné i sólové albumy. Práve nedávno mu vyšlo CD s príznačným názvom The Rondel, ktorý je pre skladby albumu inšpirujúcim hudobno-výtvarným motívom." ČERNÁKOVÁ, Jana. Nový album inšpiroval magický rondel. Nitra: Petit Press. MY Nitrianske noviny.. 12.-18.8. 2013, čís. roč. 22, s. 32 s., s. 8. Dostupné online. ISSN 1335-4418
"Kniha pojímá (kontra)kulturu komplexně z hlediska
politologie, filosofie, sociologie a pochopitelně estetiky. Kromě
deskripce jednotlivých kapel se snaží o jejich zasazení do kontextu
dobových reálií, zkoumá motivaci protagonistů a hledá spojitost mezi
tehdejším rebelantským duchem doby a uměleckými výstupy, převážně
hudebními, ale okrajově také filmovými, výtvarnými aj. Monografie je
rozdělena na dvě hlavní části. První se zevrubně věnuje popisu
filosoficko-politologických východisek, definování psychedelického rocku
a okrajově i vlivu kontrakultury na další druhy umění a životní styl.
Druhá část je analýzou kraut-rocku jako hudebního žánru a související
scény, ve kterém autor rozplétá změť vztahů mezi kapelami jako jsou CAN,
Amon Düül, Faust, Kraftwerk atd. Shrnuto a podtrženo, povinná četba pro
každého nadšeného fanouška psychedelie, který chce znát i myšlenkové
podhoubí a motivaci hudebníků. A jak sám autor poznamenává, římská
jednička v názvu jsou „‚zadné vrátka‘ prípadného ďalšieho pokračovania
(pre podrobnejšiu analýzu niektorých kontrakultúrnych fenoménov tohto
jedinečného obdobia, ktoré sa už do predloženej knihy nezmestili).“
Takže se v budoucnu můžeme nejspíše těšit na další várku poznání, což je
skvělá zpráva."
„Predkladaná práca je výsledkom a
svedectvom dlhodobého skúmania autora danej problematiky kontrakultúry
na prelome 60./70. rokov 20. storočia z rozmanitých uhlov. Autor je v
problematike veľmi dobre a detailne zorientovaný po mnohých stránkach.
Oceňujem tu však nielen zaangažovanosť, ale najmä snahu o čo
najkomplexnejšie, teda i teoretické uchopenie fenoménov kontrakultúry v
čo najširšom zábere a prieniku do nich. Ide tu o skutočné pochopenie ich
podstatných atribútov, motivácií a zámerov, či posolstva z
filozoficko-estetickej, sociálno-kulturologickej perspektívy, ako aj
stopovaním a opisom jej konkrétnych podôb, podotýkam, že v celej Európe,
v Severnej a Južnej Amerike. Hoci sa primárne zameriava na hudobnú
kontrakultúru, neopomína i iné kultúrno-umelecké aktivity v tejto sfére
(film, módu, organizačnú "infraštruktúru"), nejde mu však len o ich
výpočet, ale súvzťažnosť s istým hľadaním, nachádzaním a zaujímaním
alternatívnych svetonázorových, politických a životných postojov. Autor
sa snaží postihnúť primárne hudobné kultúry psychedelickej vlny a
nemeckého kraut-rocku, resp. jednotlivé štýlové a žánrové podoby v danom
období, neraz vo vzájomnej prepojenosti. Práca v danom komplexnom
uchopení je prvá svojho druhu na našej univerzite a môže poslúžiť ako
cenný materiál skúmania kontrakultúry. Autor spracoval nesmierne
množstvo pramenného i sekundárneho bibliografického charakteru, vrátane
bohato zastúpenej zahraničnej literatúry. V práci sú zvolené vhodné
metódy a postupy, od teoretickej reflexie všeobecnejších
filozoficko-politologických a kulturologických východísk kontrakultúry,
cez podrobnú histriograficko-estetickú deskripciu a interpretáciu jej
prejavov v hudobnej kultúre – psychedelickom rocku a ťažiskovo
kraut-rocku.“ „L. Perný napísal mimoriadne potrebnú knihu, ktorá môže významne
obohatiť strnulé hodnotové diskusie na Slovensku, v ktorých naďalej
cítiť zbytočne veľa predsudkov a provinčných komplexov, čo sa
odzrkadľuje aj na hodnotení radikálnej západnej filozofie 60. a 70.
rokov. Ide o teoreticky vyspelú, s vášňou písanú prácu, ktorá má silný
informatívny, analytický i argumentačný potenciál. Práca je kvalitná a
môže výrazne prispieť do ďalšieho štúdia subkultúry v línii, ktorú
predoslali už britské kultúrne štúdie a iné diela sociálnej kritiky.
Autor sa zodpovedne venoval aj filozofickému a politickému kontextu 60.
a 70. rokov, opisuje vznik novej ľavice a inšpirácie, ktoré tento prúd
získal od neomarxistických autorov či iných libertínskych ľavicových
prúdov. Dôraz je celkom prirodzene kladený na frankfurtskú školu, najmä
na generáciu nemeckých autorov, ktorí museli kvôli židovskému pôvodu
emigrovať v časoch nacizmu do USA, kde potom vytvorili vplyvné diela o
totalitnom charaktere modernej spoločnosti. v konzervatívnom a stále
silne preideologizovanom prostredí strednej Európy je odvahou otvárať
témy, ktoré v sebe nesú silne revolučné, libertínske a socialistické
(novo-ľavicové) posolstvo. L. Perný sa nezľakol tejto výzvy a slovenskej
čitateľskej obci ponúka alternatívny pohľad na kultúru, umenie, politiku
a filozofiu. Všíma si dielo H. Marcusa a ďalších filozofických ikon
novej ľavice a ponúka solídny odrazový mostík do kulturologickej
analýzy, ktorá je predmetom jeho práce. Okrem filozofického kontextu si
všíma aj kontext politický, pričom sa okrem iného koncentruje na
nemeckého aktivistu Dutschkeho. L. Perný sa snaží zvýrazniť nemeckú
„ideovú niť“, ktorej pečať nachádza v diele H. Marcusa. Ide o
provokatívnu interpretáciu, ktorá však zapadá do autorovej línie. Rok
1968 a postmaterialistická revolúcia je v slovenskej politologickej
literatúre málo skúmaná, a preto je text L. Perného niečím avantgardným,
novátorským a revolučným. Pozitívnom textu je jeho radikálnosť a
dynamika. Prepojenie s politikou a filozofiou je citeľné v celej práci a
autor ponúka živé interdisciplinárne dielo, ktoré nielenže
čitateľa/čitateľku informačne obohatí, ale zároveň ho/ju núti premýšľať
a prehodnocovať svoje morálne horizonty. Kniha nie je písaná
encyklopedicky, jej zámerom je niesť určité normatívne posolstvo. Knihu
L. Perného úprimne vítam a dúfam, že odštartuje novú vlnu záujmu o
hodnoty, ktoré v 60. a 70. rokoch v západnej spoločnosti viedli k
revolučným premenám v kultúre a myslení.“
"Na chodbách UKF v Nitre stretnete denne stovky študentov. Na väčšinu z nich, na ich tváre, výzor či hlasy však behom niekoľkých sekúnd zabudnete. Ak ale stretnete mladého bubeníka Lukáša Perného, ktorý na UKF študuje kulturológiu, jeho výzor a štýl sa vám okamžite vryje do pamäte na dlhú dobu. Jeho hudba, s ktorou sa snaží vzdorovať kultúre konzumu však vo vás zostane ešte dlhšie." BEKMATOV, Artur. Aj nekomerčná hudba sa má posúvať k masovým poslucháčom. Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Bratislava: TASR [online]. 15. 9. 2013. Dostupné online. "V kútiku duše som rátal s tým, že bubeník nebude mať problém debut prekonať. No ani počas uvažovania nad jeho budúcou tvorbou som netušil, ako blízko sú moje predstavy realite. Lucasova tvorba je na Slovensku výnimočná nápadmi, zasahujúcimi presne a s razanciou laserových striel. Údery po virbli, veľkom bubne a kopáku sú základom, aký u nás treba hľadať mikroskopom. Lucas ovláda techniku, ktorá mu umožňuje každý okamih meniť linku, melódiu, rytmus či motív. Jeho hra na tom-tomoch je lahôdkou, aká dokáže osviežiť nevídaným spôsobom. Zvuky hajtky a činelov dodávajú hudbe už len tú správnu príchuť. Výsledok je úchvatný. Album je z podstatnej časti preplnený fragmentmi. Kratučké skladby majú švih a energia z nich sála ako z halogénovej žiarovky. Ak by niekto premýšľal nad nudou, musím ho sklamať. Samozrejme, človek musí byť naladený na tú správnu vlnu a jeho vnímanie hudby nesmie končiť pri tom, čo sa za hudbu považuje vo všeobecnosti. Ako som spomínal v jednom zo svojich dávnejších príspevkov, pre mňa je Lucasova hudba formou niečoho, čo sa zrodilo v praveku, človek si to od prírody prisvojil, zdokonalil, no stále v ňom z tých čias čosi dodnes zostalo. No v jeho tvorbe má okrem toho miesto aj budúcnosť, stelesnená prvkami D°n°B, horúčkovitým pulzovaním kolies vlaku, ruchmi mesta, a pod. Umelec nezaspáva dobu, uvedomuje si, že byť progresívnym neznamená opakovať zaužívané postupy “progresívnych” kapiel. Kto Lucasa pozná, vie, že nasáva veľmi veľa vplyvov. Negatívom je, že občas sa to premietne do rozháranosti, v budúcnosti by možno pomohlo skoncipovať kratší, no ucelenejší album. Bláznivé experimentovanie podporuje potemnelá atmosféra, ktorá zo skladieb sála priam ukážkovo. Čo dodať k názvom „Castle of Devils“, „Vampires“, „Night of the Demons“? Až detská radosť z hrania však určite prevažuje, priam vytŕča ako opustený lopúch na trávnatej lúke. Z toho vyplýva fakt, že pri všetkej tej rytmickej členitosti si Lucas dokáže nájsť i miesto pre melodiku, najviac sa to prejavuje v posledných skladbách. Ak takmer všade dominujú bicie, v nich nájdete aj zvuky pomocných nástrojov. Tu sa už Lucasovo umenie tak nevyníma, pretože hrá námety na známe skladby, ale celkovo to pôsobí neuveriteľne. Melódia z kultového filmu “Kapustová polievka” je síce už známym, no stále brilantným kusom vystrihnutým zo šarmantného francúzskeho prostredia, ku ktorému má Lucas “zatraceně” blízko (a nielen vďaka jeho náklonnosti k fenoménu Magma). Apropos, bubeník, hlásiaci sa k nevyčerpateľnej rockovej škole 70. rokov, dokáže v dnešných časoch obhájiť tézu, že ešte všeličo sa dá v tomto žánri maličkými krôčikmi vymyslieť. Dôkazom je najdlhšia kompozícia „Ghosts from Hell in the Year 1972“, priam dýchajúca experimentálnym rockom z čias, keď bol zmienený štýl mladý, pekný, dlhovlasý a nekládol si žiadne obmedzenia. Lucas v nej rozhadzuje vlastné nápady, akoby išlo len o maličké kamienky štrku pri ceste. Skladba je povzbudením pre ďalších umelcov, že i takto nejako sa môže človek realizovať. Chlieb si za to nekúpi, ale postupným otupením hrán a pod vidinou finančného zárobku sa možno raz dopracuje k nahrávacej zmluve. Len tak na okraj, viem si predstaviť na regulárnej platni, samozrejme radikálne upravené, „Records Full Of Secrets“ či „Vampires“, pretože sú obohatené organom, resp. syntezátorovými zvukmi. Skoro by som zabudol na obal… Ten Lucasovi namaľovala Gabriela Halás dá sa povedať na mieru. Inšpirácia vlakmi patrí k výsadným znakom bubeníkovej tvorby, no spôsob stvárnenia je konečne po štyroch na skutočne vysokej úrovni. Výtvarníčka odviedla skvelú prácu hodnú ocenenia. Zhrňme si platňu po poriadku. Lucas Perný sa v pomerne mladom veku stáva šamanom. Nie morrisonovského, lež výlučne svojho vlastného typu. Rituálne bubnovanie a hudba, ktorá odmieta akékoľvek zaškatuľkovanie, sa vymyká „celoslovenským“ normám a nemienim sa pozastavovať nad tým, či niekto má alebo nemá odvahu vydať sa touto cestičkou. Toto nie je pravek, ale frustrujúce 21. storočie, kde si každá citlivá bytosť uvedomuje, že čosi s umením nie je v poriadku. Pravdou zostáva, že si už nič nedokážeme vymyslieť a uvedomuje si to aj Lucas. Preto experimentuje. Keďže na prvom albume predstavoval ešte nie tak vyzretú hudobnú osobnosť, teraz je jeho hra sebaistejšia. Na niektorých miestach sa dopúšťa omylov, dáva do toho príliš energie a niekedy to vyzerá až hrozivo, človek sa takému náporu nevie ubrániť. Brejk strieda prechod, o pár sekúnd je nalajnovaný iný motív, kadencia nápadov je nasekaná do nepríčetnosti a poslucháč si to buď užije alebo začne zívať. Môj prípad je ten prvý, ale neviem koľko ďalších si dokáže Lucas zabezpečiť takým prehusteným materiálom. Zrejme preto sú tu na odľahčenie zaradené posledné skladbičky, pri ktorých som si zgustol a možno by ich mohlo byť aj viac. A prípadne by som si vedel predstaviť aj v skladbách nejaké pomalšie, odľahčujúce momenty. Teraz si však uvedomujem, že na také niečo nemá Lucas spoluhráčov. Ľudí, ktorí by mu túto prácu uľahčili. Niečo sa možno aj črtalo, no osud je skrátka hrozná sviňa, nepozerá vľavo-vpravo, v jeden deň dáva, na druhý berie." DANKO, Marek. Psychedelická jar paličkami Lucasa Perného. Musicone.sk/Rock+ [online]. Roč. 8/2011, 9/2011. Dostupné online. "Album The Rondel nie je v žiadnom prípade určený
bubeníkom či poslucháčom vyhľadávajúcim inštrumentálne exhibície. Blíži
sa k regulárnym albumom, o ktoré by mali zavadiť hlavne fajnšmekri
zbožňujúci všehochuť. Zatiaľ najlepší album, aký sa pod menom Lucas
Perny objavil. Ešte bohatšia ako zoznam hostí je zmes žánrov, ktoré sa
na platni v drobnučkých fragmentoch objavujú. Určite nesmieme zabudnúť
na kraut rock, zeuhl, psychedelický rock, súčasnú vážnu hudbu, drum&bass,
avantgardu, atď. Mne osobne však postačí škatuľka free rock, ktorá
v podstate zahŕňa najširšie možné pole pôsobnosti, aké sa v rockovej
hudbe dá obsiahnuť. Aby sa tvorba nášho nadšenca pre experimentovanie
v budúcnosti mohla z technického hľadiska zlepšovať, potrebovala by
lepšie štúdiové vybavenie, schopného producenta a ochotného vydavateľa."
"Rondel je pomenovanie pre veľkú pravekú stavbu
kruhovitového tvaru. Rondel je taktiež typ básne, alebo kotúčik slúžiaci
ako polotovar na výrobu mince. V slovenskej hudbe, a zdá sa, že v
budúcnosti nielen v nej, to bude predovšetkým dobrý a prelomový album
mladého bubeníka Lucasa Perneho (Lukáša Perného). The Rondel je síce
nahrávka perkusionistu, no výrazný priestor tu má melódia a harmónia.
Sám Perny prispel jednoduchými klavírnymi partmi. Na pár minút bicie
plnia tú starú zaužívanú „iba“ rytmickú funkciu, prestanú sa predvádzať
a je dobré, že ukážu aj svoju pokojnú tvár spoluhráča. V hodinovom toku
sú pomalšie a jednoduchšie pasáže dramaturgicky dobre zakomponované.
Oveľa lepšie sa tak vníma Perneho perné bubnovanie, ktoré je na albume
kvalitne zachytené. Popri skladbách so štandardnou minutážou, príde i na
niekoľkosekundovú miniatúru Ritual, ktorou by pokojne mohol album
končiť. Záverečná bodka však patrí šestnásťminútovej Instrumental
Transcommunication." "Deska rozhodně není prototypem klasické bubenické
sólovky. Většinou se nejedná o nonstop rytmickou
masturbaci a předvádění. Pestrá
paleta bicích nástrojů se totiž dokáže podřídit celku.. Celku, který je
založen hlavně na elektronice, díky níž zní deska občas jako soundtrack
k osmdesátkovému sci-fi filmu. The Rondel má ale spoustu tváří,
obsahujících také psychedelické a ethno prvky. Vlastně každá skladba je
svým způsobem jiná, za což může také angažmá mnohých hostů. Výsledkem je
více než hodinový instrumentální atlas, který potěší hlavně zkušené
cestovatele." "VANGELIS se srazil se SKRILLEXEM a z auta je
vyštípali ven DEPECHE MODE. Experimentální bubeník, perkusionista a
aranžér ze Slovenska Lukáš Perný představuje své třetí album The Rondel.
Deska se dá velmi těžko zaškatulkovat, přesto se o to pokusím. Hudba
alba The Rondel se dá charakterizovat jako elektro - ethno – jazz –
dubstep s velkým důrazem na bicí a perkusní nástroje. Sám Lukáš svou
hudbu nazývá drum´n´ drone. Lukáš se nebojí experimentů a vytváří bohaté
zvukové malby, které následné rozbíjí na jednotlivé zvuky a znova vše
skládá dohromady v pestré mozaice zvuků. Deska je cele spojena dohromady
v jeden zvukový monolit. Nelekejme se hned, že se jedná o hodinovou
bubenickou onanii. Lucas podřídil svůj nástroj celku a podporuje svou
hrou pozvané hosty. U bubeníků věc velmi nezvyklá. Díky tomuto postoji
stvořil velmi působivou nahrávku, kterou ocení hlavně fajnšmekři a
zvukový experimentátoři. Album na mě působí jako soundtrack k filmům.
Při jeho poslechu na mě pokukoval třeba Scottův film BLADE RUNNER nebo
historické velkofilmy. Pestrost desky je úžasná. Chvilku jste ve vesmíru
a vzápětí se ocitáte na středověkém arabském tržišti a pak hned učiníte
výlet do země snů na vlně klávesových ploch a perkusních nástrojů. Vůbec
bych se nedivil, kdyby Lukáše oslovilo nějaké filmové nebo televizní
studio aby napsal hudbu pro nějaký film. Celá deska volně plyne a
jednotlivé skladby se přelévají od kosmických zvuků po ethno výlety na
různé kontinenty. Závěr desky obstarává pořádné bubenické sólo, kde na
rozloze dvaceti minut Lucas rozpoutá pořádný bubenický uragán a rozezní
celou soupravu za doprovodu samplů a kosmických zvuků. The Rondel je
deska barevná jako podzimní listí, ale také velmi náročná na vstřebání a
rozhodně není na jeden poslech. Rozhodně doporučují všem, kteří hledají
nějaké neotřelé avantgardní hudební dílo, které nutí posluchače k zamyšlení
a rozboru hudby, kterou poslouchá. Pokud se nebojíte hudebních
experimentů a nevadí Vám u hudby hloubat, neváhejte. Navíc celá deska je
zdarma na youtube." "Kedysi boli vlastne štyria... Keby spolu vydržali dlhšie, hovorilo by sa o nich ako o štyroch artrockových mušketieroch v slovenskom vydaní. Lenže vzťahy a názory sa zvyknú meniť a to sa nevyhlo ani im. Teraz zostalo už len zdravé jadro - Lucas Perný a Miloslav Kollár. Obaja istým spôsobom trpia slabšou formou narcizmu. Ale ukážte mi hudobníka, ktorý túto diagnózu nemá. Lucas sa špecializuje na jediný typ hudobného nástroja - bicie. Nemá problém so žiadnou vecou, ktorá pripomína kotol a po ktorej sa dá udierať. Milo je multiinštrumentalista na pohľadanie a vyžíva sa v obyčajných i basových gitarách, flautách, píšťalkách, klávesoch, husliach, sitároch, a sem-tam si aj zaspieva. No, dosť markantný rozdiel. Spoločnými silami však vedia vytvoriť hudbu, ktorá sa nedá nikam zaradiť. Neviem presne ako ju tvoria, zrejme sa len akoby náhodou stretnú, zahrajú si, pojamujú, pokecajú, rozídu sa... Po čase sa kolo znovu zopakuje. A len tak, akosi mimochodom, vydajú CD album, ako keby sa nad nimi sivé mraky slovenského rockového neba vôbec nezaťahovali. Mraky sú na ich počínanie očividne prikrátke, pretože páni umelci objavili astrálnu bránu. Tou prešli počas komponovania do inej sféry, odkiaľ na Zem priniesli takmer 70 minút trvajúci hudobný denník, kde nájdete veru všeličo. Ich každodenným chlebom je psychedelický rock, pretože čím iným je Cuckoo Cock než svojráznou poctou The Doors? Svojráznou kvôli melódii píšťalky, dávajúcej spomenúť na korene našej ľudovej hudby. Tá je prítomná aj vo veľmi dlhej improvizácii Pocos Lotos, kde zaznejú variácie na ľudovku Po valasky od zeme alebo napr. i v Husľovom kľúči. Spevné motívy sa objavujú na viacerých miestach, čo s radosťou schvaľujem, pretože zvyšujú národný charakter nahrávky a zapamätateľnosť. Nájdete tu naozaj všetko - od antiky po súčasnosť. Pestrofarebnosť však môže škodiť. Narcizmus je fajn, pokiaľ ho vedia hudobníci správne a s citom kočíkovať po rozkvitnutom mestskom parku. To sa našej dvojke darí asi tak 50 na 50. Lucasov swingujúci spôsob hry na bicie je fenomenálny a nepochybujem o Milovej virtuozite. Problém je v tom, že nedokážu skomponovať skladby s hlavou a pätou. Ak áno, dopadne to ako v prípade Svätojánskej víly, kde si nevdojak spomenieme na legendy slovenského bigbítu 60. rokov, ale akosi mi nesedí Milov spev, štylizujúci sa do retro polohy. Ani text nie je z kategórie najlepších (chápem, je to recesia) a banálny popevok sa mení na dosť nevydarenú poctu slovenským klasikom. Zvyšok, ktorý predstavujú čisto inštrumentálne skladby, som počúval so zmiešanými pocitmi. Je to experiment, o tom niet pochýb, ale stále je to príliš ďaleko od logickej nadväznosti nápadov, na akú je zvyknutý povedzme fanúšik Mariána Vargu, Briana Ena či Franka Zappu. Je to stále len o improvizácii - mimochodom špičkovej - no stačí to? Podobných albumov vzniklo v psychedelickej ére kvantum, ale dodnes sa za klasiku považujú tie ľahšie prístupné a kompozične jasné. Tu sa výborné nápady topia v príboji energickej, no málo hovoriacej hudby. Horns of Jericho začína sľubne, ale neskôr skĺzne do únavného improvizovania, takže zážitok je len polovičný. Je tu strašne málo gitarových riffov, ktoré by dali skladbám základ a vytrvalým opakovaním by ich držali pokope. Za všetko hovorí jeden z Lucasových výrokov asi v tom zmysle, že ak by mal v správnej chvíli zapnuté nahrávacie zariadenie, dokázal by album nahrať za dve hodiny. Na Lucasovu tvorbu som si musel zvykať veľmi dlho, pretože tento avantgardný free-rockový prístup je ťažko stráviteľný. Preto odporúčam poslucháčom, aby aj tejto nahrávke dali čas. Za smerodajné by som považoval hľadanie strednej cesty medzi jednoduchými popevkami a divokými improvizáciami. Dlhý a dosť rozháraný materiál (aj keď šlo o zámer) mohla dvojica hudobníkov šikovne skrátiť do ucelenejšej podoby. Niekde tam by si mohli páni hudobníci nájsť svoje miesto a robiť skladby v štýle svojich vzorov z prelomu 60. a 70. rokov. Podotýkam skladby so zmysluplným obsahom. Raz im to určite vyjde." DANKO, Marek. Pištec znovu klope na astrálnu bránu (recenzia na CD Astral gate). Hudba.sk [online]. 8/2012. . Dostupné online. "Opísať inštrumentálnu hudbu by pre žiadneho kritika nemal byť problém. Ale v poslednej dobe mám pocit, že súčasné počínanie Lucasa Perného sa vymyká akýmkoľvek vyjadrovacím prostriedkom. Skoncentrovať na plochu púhych troch minút zvuky splašenej vlakovej súpravy, nezrozumiteľné vokály, parádny elektronický podklad a to celé zastrešiť bubnovaním po archaickej bicej zostave z roku Páně štýlom ešte archaickejším, na aký spomínajú už len najstarší pamätníci prelomu 60. a 70. rokov, to už si vyžaduje kumšt a nadanie skladateľa. A Perný dokazuje, že skladateľom je. Tentoraz na svoje eskapády nepotreboval 10-minútové stopáže (to si iste s radosťou nechal na svoje početné živé vystúpenia, kde je improvizácia umožnená prakticky bez obmedzenia), ale sústredil sa na zachytenie podstaty. Tá je v úzkom priestore ešte znásobená naliehavosťou a hlbokým precítením autora, ktorý sa najlepšie cíti práve v takejto polohe. Energia… tá je alfou i omegou celej Lucasovej kariéry. Prúdi odvšadiaľ. Spredu, zozadu, zhora, zdola, nepoľaví v nápore ani na sekundu. Perný reflektuje na súčasnosť a moderné trendy vynachádzavo, nie je dinosaurom, recyklujúcim staré spôsoby, uteká preč od toho, čo je dnes negatívne sprofanované ako “progresívny rock”, ktorý má do progresivity strašne ďaleko. Perný namiesto toho experimentuje, ponúka alternatívu asi ku všetkému, čo sa na súčasnej slovenskej scéne deje, je psychedelický a avantgardný zároveň. No hlavne je progresívny… bojím sa, že až priveľmi progresívny pre zaostalé konzumné publikum. Súčasný vývoj jeho kariéry však naznačuje, že by sa predsa len mohol presadiť a jeho snaha by teoreticky mohla nájsť pochopenie a uplatnenie. Aspoň medzi hŕstkou ľudí, ktorí sú naklonení alternatíve. Alternatíve zmysluplnej, neopočúvanej, sviežej a prínosnej. Takej, ktorá vytvára most, merajúci aspoň 50 rokov. 45 rokov späť, a 5-6 smerom vpred. Album podobný singlu “Newborn” by som prijal všetkými prstami, zmyslami i vlasmi. Na scéne by mohol spôsobiť malú búrku, sťahujúcu do svojich osídiel nejednu dušu, holdujúcu psychedelickým free-rockovým improvizáciám s nádychom nevšedných experimentov a šarmom jemnej avantgardy." DANKO, Marek. Znovuzrodenie Lucasa Perného. Musicone.sk [online]. Roč. 1/2012. Dostupné online. Diskografia (pokračujte na stránku diskografie)
Motto
"Čo je vlastne normálne? " |
|
© Lucas Perný, 2004 - 2017 l home |